Monday, 18 March 2013

Hair – Vlasy 1979

Nibbling on yet another classic.
Pochutnávam si na ďalšej klasike.
Two weeks ago I was wasting time on Youtube listening to old songs from 60s. Accidentally I found this video described as “the best part of the hippie musical Hair”.
I was aware that there was musical about hippies called Hair and I had even made a small mental note to watch it one day. The day finally came yesterday and I consider the two hours a time well spent. Hair is the first musical I'm going to review on my blog and I promise you there will be plenty more since I love them. If you think that musicals are unrealistic and silly because in reality people just don't get up and start singing and dancing then I'm telling you – maybe we should!
Hair is an extremely successful musical and it is still performed today in theatres. There's been one film version – at least one that I know of – from 1979 but the original play was written in 1967. Hair is the story of young Claude from a small town in Oklahoma, who comes to big New York to enjoy it for a day or two then enlist the army and leave for Vietnam. Wearing his best suit and with snack from his mom he finds himself in Central Park full of weird individuals.
That's how we meet Woof, LaFayette, Jeannie and George.
After the initial mistrust they impress each other – and me too - with a great number of mischiefs and hilarious songs (not gonna reveal too much). Who didn't want to dance on the table like George at some point in our lives?


Positives: The songs are classic 60s hippie music and if you like the genre, I'd be surprised if you hadn't seen the film already. Moreover, Woof's luscious locks were definitely one of the many highlights of the film and I could totally relate to his reaction when they wanted to cut it off in prison.
To sooth you – they didn't. /All's well when hair's well./ The devil-may-care fashion of the hippies makes me want to throw a costume party and accessorize my outfit with unshaved armpits;-) The crafty guys reminded me the Weasley twins – they, however, didn't make many dirty jokes (I will always have a soft spot for them). Also, hippies on screen don't stink.
Negatives: Some of the songs – the slower ones – seemed to be a little bit long and not all fashion statements touched my heart.
Neither hers I guess. But other than this – nothing!
So: I fully, heartfully recommend everybody to watch Hair. Unless you have a strong aversion to musicals you will like/love it. No, musicals aren't only for girls and gays and there are boobs to prove it (boobs don't lie). The excitement and enthusiasm of the characters infected me in a good way.
Good job, Milos Forman. You go, Glen Coco!

60s and 70s - the best decades I've ever missed


Pred dvoma týždňami som zabíjala čas na Youtube a počúvala pesničky zo 60. rokov. Náhodou som našlo video s popisom „najlepšia časť muzikálu Vlasy“.
Vedela som, že existuje nejaký muzikál o hippies nazvaný Vlasy a dokonca som si kedysi urobila malú mentálnu poznámku, že si ho nám jedného dňa pozrieť. Včera ten deň konečne prišiel a ja považujem tie dve hodiny za dobre strávený čas. Vlasy sú prvý muzikál, o ktorom píšem na svojom blogu a sľubujem vám, že ich bude ešte oveľa viac, lebo muzikály milujem. Ak si myslíte, že muzikály sú nerealistické a hlúpe, lebo v skotočnosti sa ľudia iba tak nepostavia a nezačnú tancovať – na to vám odpoviem: Možno by sme mali!
Vlasy je mimoriadne úspešný muzikál, ktorý sa dodnes hrá v divadlách. Jediná filmová verzia – jediná, o ktorej ja viem – bola nakrútená v 1979, ale originálna hra bola uvedená už 1967. Je to príbeh mladého muža Clauda, ktorý pricestoval z malého mesta v Oklahome, aby si užil deň-dva vo veľkom New Yorku a potom nastúpil na vojnu a išiel bojovať do Vietnamu. Oblečený vo svojom najlepšom obleku a s pribináčikmi od maminy sa ocitá v Central Parku plnom čudných indivídií.
Sú to Woof, LaFayette, Jeannie a George.
Po počiatočnej nedôvere na seba urobia dojem – a na mňa tiež – prostredníctvom rôznych lapajstiev a úžasných piesní (nejdem toho odhaľovať príliš veľa). No kto z vás niekedy nechcel tancovať na stole ako George?


Plusy: Ak sa vám páči klasická hipisácka muzika zo 60. rokov, tak by ma dosť prekvapilo, ak by ste tento muzikál ešte nevideli. Woofov luxusný účes bola ďalšia čerešnička na torte (ja viem, viem čerešnička by mala byť iba jedna) a kto by sa nedokázal vcítiť do jeho pocitov, keď mu ich chceli v base ostrihať? 
Aby som vás upokojila – neostrihali ich /Vlasy dobré, všetko dobré/. Nedbanivá hipisácka móda ma teraz láka urobiť párty v tomto štýle a korunovať svoj kostým neoholenými pazuchami, kto sa pridá? Prešibané postavy mi pripomenuli Weasleyovské dvojčatá (moja srdcová záležitosť) až na to, že tie potterovské nerozprávali oplzlé vtipy (a ak sa nejaký našiel, tak ho prekladateľka promptne pochovala). Navyše hipisáci na plátne nesmrdia.
Mínusy: Niektoré piesne – hlavne jedna dve z tých pomalších – sa mi zdali trošku pridlhé a nie každá módna záležitosť mi pohladila oko a dušu.
Jeannie so mnou súhlasí. Ale okrem tohto ma už žiadne mínusy nenapadajú!
Takže: Každému vrelo odporúčam, aby si pozrel Vlasy. Pokiaľ nemáte silnú averziu voči muzikálom, bude sa vám to páčiť. Nie, muzikály nie sú iba pre dievčatá a pre gayov a vo filme je dostatok pŕs, aby vám to dokázali. Postavy úspešne preniesli svoje nadšenie a entuziazmus aj na mňa.
Good job, Miloš Forman. 

60. a 70. boli najlepšie roky, aké som kedy nezažila: 













No comments:

Post a Comment

Note: only a member of this blog may post a comment.