Monday, 15 April 2013

Cats – Mačky (1998)


If cats looked like frogs we'd realize what nasty, cruel little bastards they are. Style. That's what people remember.” (Lords and Ladies, Terry Pratchett)
„Kdyby kočky vypadaly jako ropuchy, okamžitě bychom si uvědomili, jak zlá a krutá stvoření to jsou. Styl. To je to, co si většina lidí pamatuje. (Dámy a pánové, Terry Pratchett, preklad Jan Kanturek)


Not that the cats in Cats are bastards. It's just an excuse to use Pratchett's quote, and he has many that are definitely worth to be remembered for decades and centuries (I might review Snuff at some point in the future since I intend to read it). No, this is not related to the film, I'm just being digressive.
The deadline for finishing my diploma thesis is getting closer but that didn't prevent me from watching yet another film. You just can't let these duties ruin your day.
On my mission to see as many famous musicals as possible I decided to watch Cats and even though I didn't expect it to top Hair I was very pleased with it. To give you a brief introduction, at first there was a theatre musical Cats made in 1980 with music by Andrew Lloyd Weber and it was based on the book by T. S. Eliot (not E. T.). In 1998 a film was made for those unfortunate who couldn't see the show in theatre nearby.
It is a musical about one night in the lives of the cats from Jellicle tribe. The whole film is a parade of various feline characters: The Rum Tum Tugger aka the hottest tomcat in town:
Mr Mistoffelees – one of my favourites – the cat with magical talent not only for visual tricks:
Munkustrap, the protector of the tribe, who takes his job very seriously (considering he's a cat):
A kitten named Jemima:
And many many other characters, some of them more important, some nameless. The one, however, I should definitely mention is a very tragic character of Grizabella, the former Glamour cat, who had left the tribe and came back as an old and pitiful creature, whom everyone despises:
Cats have almost no story. It is a presentation of characters and if we take it a little further we might understand them as representatives of many kinds of people in society. There are young talents (Mr Mistoffelees), new generation unburdened with old conflicts (Jemima, Victoria), womanizers (The Rum Tum Tugger), their female versions (Bombalurina), womanizer's prey (most of the Jellicle females), the rich and idolized (Bustopher Jones), elderly people with self-actualizing ambitions (Jennyanydots), the under-appreciated elders who complain about the world today (Gus), outcasts (Grizabella) and so on.
Positives: I love a good musical and this one was full of good songs. They usually weren't exceptionally deep but Memory (Grizabella's song - click,  look at this video even if you don't click on any other link) and Gus: The Theatre cat will positively leave you touched. By the way, Gus was played by 90 years old Sir John Mills, who was blind, so hats off.
Moreover, the best singers and dancers, who had played in the theatre version of musical, were chosen for the film as you can see according to their amazing performances. Well, cats are flexible. Also, the costumes are excellent and if I had the skill and if there was an occasion I would love to look like the cast for one night.
Negatives: If somebody who doesn't quite like musicals that much asked me which one is better - Hair or Cats - I would recommend Hair since it has a story and there are also normal dialogs. Cats consists solely of songs and the story, as I mentioned before, is non-existent. I didn't mind but I think it's important to mention it.
So: If you're a cat person or if you like musicals or dancing I advise you to see it right away. I liked it (of course, I wouldn't bother you with rubbish) and now, if you excuse me I'm going to listen to some of these songs because they are that good.
PS: Separated at birth?



Niežeby mačky z Mačiek boli kruté alebo zlé. Využila som tému, aby som sa podelila s touto parádnou hláškou od Terryho Pratchetta (a parádnych hlášok má on má naozaj dosť). Možno napíšem aj o jeho knihe Šňupec, lebo si ju už nejaký čas plánujem prečítať (nie, toto nijako nesúvisí s dnešným príspevkom, mám len digresívnu chvíľku).
Termín odovzdania mojej diplomovky sa blíži, ale to mi nazabránilo, aby som si pozrela ďalší film. Nemôžete svojim povinnostiam dovoliť, aby vám pokazili deň.
Podľa svojho plánu vidieť čo najviac slávnych muzikálov, som sa rozhodla pozrieť si tento piatok Mačky, a aj keď som neočakávala, že by mohli prekonať Vlasy, aj tak ma veľmi bavili. Aby som vám poskytla pár informácií, v 1980. roku vznikol divadelný muzikál Mačky s hudbou od Andrewa Lloyda Webera na motívy knihy od T. S. Eliota (nepliesť si ho s E. T.). V roku 1998 vznikol film pre tých nešťastníkov, ktorí si naň nemohli zájsť do divadla.
Mačky zobrazujú jednu noc v živote mačiek kmeňa Jellicle. Celý film je prehliadkou rôznych mačacích postáv: Rum Tum Tugger alebo najsexi kocúr široko-ďaleko:
Mr Mistoffelees – jeden z mojich obľúbených – kocúr s čarodejným nadaním nielen na vizuálne triky:
Munkustrap, ochranca kmeňa, ktorý na to, že je mačka, berie svoju robotu naozaj vážne:
Mačiatko Jemima:
A to ani zďaleka nie je všetko. Šou obsahuje mnoho ďalších postáv, niektoré dôležitejšie, iné bezmenné. Jedna, ktorú by som však ešte mala spomenúť je tragická postava Grizabelly, kedysi veľkej hviezdy, ktorá opustila kmeň a vrátila sa ako stará a zúbožená a všetci ňou pohŕdajú.
Mačky nemajú v podstate žiaden príbeh. Je to iba prehliadka postáv, ale ak by sme zašli trochu hlbšie, mohli by sme ich chápať ako reprezentantov rôznych typov ľudí. Máme tu mladé talenty (Mr Mistoffelees), mladú generáciu nezaťaženú starými konfliktami (Jemima a Victoria), sukničkárov (Rum Tum Tugger) a ich ženské verzie (Bombalurina), sukničkárovu korisť (väčšina samičieho osadenstva kmeňa Jellicle), bohatých a vznešených (Bustopher Jones), starých, ktorí sa túžia sebarealizovať (Jennyanydots) a tých, čo sa sťažujú na dnešný svet (Gus), vydedencov (Grizabella) a tak ďalej.
Plusy: Milujem dobré muzikály a Mačky sú plné skvelých piesní. Väčšina z nich nemala veľkú myšlienku, ale napríklad Memory (Grizabellina pieseň; klik, keď už na nič iné, tak aspoň na toto klik!) alebo Gus: the theatre cat vo vás určite zanechajú dojem. Mimochodom Gusa hrá 90 ročný Sir John Mills, ktorý bol vtedy už navyše slepý, takže klobúk dole!
Do filmového spracovania Mačiek boli vybraní tí najlepší speváci a tanečníci, ktorí už predtým hrali v divadelnej inscenácii a na ich výkonoch to skutočne vidno. Okrem toho make-up a kostýmy sú veľmi podarené, ak máte v sebe trošku recesie, tak vás iste pobavia. Mať šikovné ruky a vhodnú príležitosť, hneď by som sa takto vyparádila aj sama.
Mínusy: Ak by sa ma opýtal niekto, kto muzikály veľmi nemusí, či sú lepšie Vlasy alebo Mačky, odporúčala by som Vlasy, lebo majú príbeh a normálne repliky. Mačky sa skladajú výlučne z pesničiek a zápletka tu vlastne neexistuje. Mne to však nevadilo, skoro som si to ani nevšimla.
Takže: Ak máte radi mačky alebo muzikály alebo sa aspoň zaujímate o tancovanie, radím vám, aby ste si Mačky pozreli. Mne sa veľmi páčili (samozrejme, veď by som vás neotravovala blbinami) a teraz, ak ma ospravedlníte, idem si pustiť niektoré z tých pesničiek, lebo sú naozaj také dobré.
PS: Siamské dvojčatá rozdelené krutým osudom?
PS2: Brnenské divadlo plánuje uviesť Mačky v češtine v máji tohto roku.















No comments:

Post a Comment

Note: only a member of this blog may post a comment.