Monday, 13 May 2013

Bridget Jones's Diary – the book/Denník Bridget Jonesovej - kniha (1996)



Huh?
Had a dream about young Leonardo DiCaprio and Kirsten Stewart in a good film. Pretty sure it doesn't exist, though. V. sad.
He?
Snívalo sa mi o dobrom filme s mladučkým Leonardom DiCapriom a Kirsten Stewart. Som si istá, že neexistuje. Smutné.



Remember those times you used to give yourself resolutions at the beginning of every year? When you were optimistic and confident that from then on your life would turn around because you would become the true master of your destiny? Yeah, that was looong time ago. Or do you still live in the merry country medieval tyranny where you fret over failing in this and that and you New Years resolutions list contains items like this:
  • I will not get upset over men, but instead be poised and cool ice-queen.”

  • “I will reduce circumference of thighs by 3 inches (i. e. 1 ½ inches each), using anti-cellulite diet.”

Today I'm going to fulfill one of my campaign promises: I'm gonna write about Bridget Jones's Diary – the book. I guess that many of you have seen the film with Renee Zellweger, Hugh Grant and Colin Firth, which was fun and all but as the old saying goes - The book is better than the film. That was what I was curious about when the book found its way to my hands. I didn't know much about the author, Helen Fielding, but she had some good points in my eyes for appearing on The Simpsons, so I decided to give it a shot.
As most of you know Bridget Jones is a 30-year-old with lots of troubles she tries to fight against with great determination:

  • she is not thin enough
  • she is harassed by her co-workers, so-called friends and even her own mother
  • she attracts/is attracted to all the wrong kinds of men
  • while trying for reaching the utmost level of sophistication she constantly makes an ass of herself.
All in all, Bridget is as much of a feminist as the female characters of Victorian literature, living by the motto: Get married or die trying. Some feminists bash Bridget as one of the worst role-model and it is true that an ever-calory-counting insecure 30-something sounds like a topic for genuinely annoying book/film. However, in past few decades a new type of hero has emerged – an anti-hero, which might appear in several forms (Tragic hero, Unscrupulous hero,..), but the one that is relevant for us is:
This Loser Is You - You can't spell sympathetic without pathetic! In many shows, particularly comedies and children's programs, the protagonist is an ugly, incompetent, lazy, and near illiterate ditz. This is supposedly to allow the audience (i.e., you) to identify with the protagonist. Ergo, the loser protagonist is you. This also allows for more room for Character Development, a lot of Character Development... or none at all.” /direct quote from Tvtropes.org
It is a little too severe, however, everything mentioned actually fits to Bridget to various extend. The closer examination can be read hereIn other words, an anti-hero is a lovable ding-dong we can laugh at and often identify with.
Okay, the lesson of literary theory is over. Now you're probably expecting me to compare the book and the film. Despite the film being a very good adaptation of the book, but since it is a mainstream film it didn't avoid several classic Hollywood cliches:
  • 2 men fighting for our heroine's heart in the street and in the restaurant (there is an obligatory cake that surprisingly survived) – check
  • a happy end preceded by a minor fake twist when Mark Darcy reads all those ugly things Bridget thought about him in her diary and then leaves her house.... - check
  • and then Bridget's romantic running in the snowy street half-naked just to set things right with her true love – check
However, the film seems to pull it all off quite nicely, even Renee's puckered lips that look so dumb in the stills are somehow not that prominent in the film. Unlike the film, the book contains the subplots about Bridget mom's becoming a criminal and the ups and downs of Bridget's friends, who are minimised in the film as the story is centered around the protagonist. Hilarious detail is that Hugh Grant and Colin Firth are both mentioned in the book (for example the Hugh's affair with a prostitute).
So: I recommend the film and the book as they are both hilarious. But for me as I'm a bookworm the book always has one unbeatable advantage – it is longer and, therefore, gives you more laughs. I'm gonna check a bookshop this week for the sequel The Edge of Reason and I'm positive I'm not gonna regret it.
PS: There will be third Bridget Jones's Diary this November



Pamätáte si tie časy kedy ste si ešte každý rok dávali novoročné predsavzatia? Keď ste boli optimistickí a presvedčení, že sa stanete pánom svojho osudu a zmeníte svoj život o 180 stupňov? To bolo ale dávno, čo? Alebo ešte stále žijete v tom veselom svete stredovekej krajine s tyranským štátnym zriadením, kde sa hneváte na seba, keď zlyháte v tom, či onom a váš zoznam novoročných prikázaní vyzerá takto:
  • "Nebudem sa rozčuľovať nas mužmi, ale namiesto toho budem vyrovnaná ľadová kráľovná."
  • "Znížim obvod svojich stehien o 7 cm (teda 3.5 cm na každé stehno)."
Dnes splním jeden zo svojích sľubov: Napíšem o knihe Denník Bridget Jonesovej. Myslím, že ste všetci už videli film s Renee Zellweger, Hughom Grantom a Colinom Firthom, ktorý bol nepochybné podarený, ale ako sa hovorí, kniha je vždy lepšia ako film. Tak som sa rozhodla si to overiť, keď sa mi kniha dostala do rúk. Veľa som o autorke Helen Fielding nevedela, ale mala u mňa dobrý bod, za to, že sa objavila v Simpsonovcoch, takže som za rozhodla, že to s ňou skúsim.
Ako väčšina z vás vie, Bridget Jones je tridsiatnička s množstvom problémov, s ktorými sa s veľkým odhodlaním pokúša bojovať:
  • nie je dostatočne chudá
  • mučia ju kolegovia, takzvaní priatelia a dokonca aj vlastná matka
  • priťahujú ju/priťahuje iba tie najhoršie typy mužov
  • a napriek tomu, že veľmi túži stať sa stelesnením sofistikovanosti, vždy vždy vždy zo seba urobí úplného idiota.
Bridget je, v podstate, asi taká feministka ako ženské postavy vo viktoriánskej literatúre, ktoré žijú podľa hesla: Vydaj sa alebo umri pri pokuse (pardón za môj veľmi kostrbatý preklad, lepší ma nenapadá). Niektoré feministky kritizujú Bridget ako najhorší vzor pre ženy a je pravdou, že večne neistá a kalórie rátajúca tridsiatnička znie ako téma mimoriadne otravnej knihy/filmu. No v posledných pár desaťročiach sa vyvinul nový typ hrdinu - antihrdina, ktorý má množstvo podôb (tragický hrdina, hrdina bez škrupúľ,...), ale pre nás najrelevantnejší je: 
"Ten lúzer is ty - v mnohých seriáloch, hlavne v komédiách a programoch pre deti, je protagonista škaredý, nekompetentný, lenivý a skoro až negramotný blbec. Toto má byť údajne preto, aby sa diváci (teda vy) s ním vedeli identifikovať. Teda, ten lúzerský protagonista ste vy. Takéto okolnosti však zároveň umožňujú viac priestoru pre značný vnútorný vývoj postavy... alebo nie." /citované z Tvtropes.org
Táto definícia je príliš ostrá, no, ako si môžete všimnúť, nie je tam nič, čo by sa Bridget netýkalo. Konkrétny článok o knihe/filme si môžete prečítať tuJednoducho povedané, antihrdina je sympatické trdlo, na ktorom sa môžeme smiať a do ktorého sa môžete vžiť.
To bolo nadnes z literárnej teórie všetko. Asi sa odo mňa očakáva, že porovnám knihu a film. Napriek tomu, že film je veľmi dobrou adaptáciou knihy, keďže je mainstreamový, nevyhol sa niektorým klasickým hollywoodskym klišé:
  • Dvaja muži bijúci sa o srdce našej protagonistky na ulici a v reštaurácii (povinná scéna s tortou, ktorá to ale, na moje prekvapenie, prežije)
  • Happyend, ktorému predchádza drobný falošný zvrat, keď si Mark Darcy v jej denníku prečíta všetky hrozné veci, ktoré si o ňom Bridget myslela a potom odíde z jej domu...
  • ...a potom protaginistkin romantický beh po zasneženej ulici v spodnom prádle, aby dala veci do poriadku so svojím milovaným.
Film si, však, s týmto všetkým celkom dobre poradil a dokonca ani našpúlené pery Renee Zellweger, ktoré na obrázkoch vyzerajú nenormálne hlúpo, akosi nie sú vo filme také rušivé. Narodiel od filmu, kniha má vedľajšie zápletky o Bridgetinej mame, ktorá sa stane hľadaným zločincom, a slastiach a strastiach kamarátov Bridget, ktorí su vo filme dosť minimalizovaní, pretože ten sa viac-menej točí okolo protagonistky. A ešte jeden skvelý detail: Hugh Grant a Colin Firth sa obaja spomínajú v knihe (napríklad Hughova aférka s prostitútkou).
Takže: Odporúčam oboje, film aj knihu, pretože sú skutočne zábavné. Pre mňa ako knihomoľa má však kniha jednu neprekonateľnú prednosť - je dlhšia a, teda, viac pobaví. Tento týždeň sa idem pozrieť do kníhkupectva, či tam náhodou nenájdem druhú časť Na konci s rozumom a som si istá, že tých peňazí mi nebude ľúto.
PS: Chystá sa tretí Denník Bridget Jonesovej a má výjsť v novembri.




No comments:

Post a Comment

Note: only a member of this blog may post a comment.