Monday, 3 June 2013

Lolita 1955


In the past few days it seems to me that everybody's already got their Master's degree and to celebrate it they are getting wasted while I'm still stuck at home with books and with too much study topics I haven't even seen yet. Therefore I will write about a book related to my state exams and it is one of the greatest books I've read: Vladimir Nabokov – Lolita.
Of course I don't promote pedophilia but good literature. I was reading Lolita at the same time as I was reading trying to read Fifty shades of Grey. “Hey, the reviews on goodreads.com made me laugh my butt off, so maybe even a trainwreck can be fun to read,” I thought. No, it can't and I'll tell you the difference between these two books is astounding. The second one tries to be all erotic and scandalous and it's a gibberish you can't even imagine if you haven't read it – it is a former Twilight fanfiction so you get the picture. I'll share my personal all time favourite quote with you:
“Taking the glass of water, I down it in a most unladylike manner to register my protest at being told what to do...again. I wipe my hand across the back of my mouth. ” (Fifty Shades of Grey)
Man, I don't even know whether it's me as I'm not an English nativespeaker or what ungodly entities are playing their wicked games but there is something very wrong with this sentence thing. I guess this one, as an example, is quite enough. Unlike this bloody nonsense, Lolita really IS erotic and scandalous. I agree that shocking a reader with the motive of pedophilia it not a difficult task because the relationship of a 30 something year-old man with a 12 year-old girl makes us all cringe, right? But it's Nabokov's execution what makes the novel a masterpiece. The narrator of the story is the pedophile himself, Humbert Humbert. He's an intellectual, which is the fact he keeps reminding us with no subtlety. He uses French phrases or speaks about various philosophers, writers and their works (another thing that Fifty shades of Grey attempts for and loses sorely). Nabokov isn't afraid of morbidity and he gives Humbert even lines like this:
“My very photogenic mother died in a freak accident (picnic, lightning).” (Nabokov)
Humbert Humbert is undoubtedly an obsessed individual:
“My only grudge against nature was that I could not turn my Lolita inside out and apply voracious lips to her young matrix, her unknown heart, her nacreous liver, the sea-grapes of her lungs, her comely twin kidneys.” (Nabokov)
However, you can't dismiss him as an insane douche, because the literature – that is real literature - is much more complex than that and in the end Humbert realizes his mistakes and suffers. The book is written as a confession of a murderer in a prison cell, who reflects on his former life:
“My Lolita remarked: 'You know what's so dreadful about dying is that you're completely on your own'; and it struck me, as my automaton knees went up and down, that I simply did not know a thing about my darling's mind and that quite possibly, behind the awful juvenile cliches, there was in her a garden and a twilight, and a palace gate - dim and adorable regions which happened to be lucidly and absolutely forbidden to me, in my polluted rags and miserable convulsions...” (Nabokov)
Nabokov is such a rascal he combines the most honourable ideas with protagonist's ubersick muhuhaha scheming just to shock the hell out of you:
''My chõre Dolorès ! I want to protect you, dear, from all the horrors that happen to little girls in coal sheds and alley ways,.. Through thick and thin I will still stay your guardian, and if you are good, I hope a court may legalize that guardianship before long.'' (Nabokov)
Nabokov must have been one of the first trolls because he revels in your shock and makes fun of you shamelessly:
''How sweet it was to bring that coffee to her, and then deny it until she had done her morning duty.'' (Nabokov)
As for the character the book is named after, who really is Lolita? Is she a poor abused orphan or a wicked girl, who knows her power she has over lovesick Humbert and uses it to her advantage? There are numerous moments when Humbert describes her wickedness and talent for manipulation, but can we rely on his words? 
There is a traditional and a non-traditional way to write. The traditional is when you are very clearly explained how the thing are, who is the villain and who you are supposed to root for. Sometimes it is done in really painful way:
”Miss Satin Hot Pants flutters her eyelashes at my husband, flicks her long blonde hair, and sashays through the entryway.” (Fifty Shades of Grey)
If the greedy author of Twilight fanfiction taught her readers anything it's the fact that all blondes are evil. How simple! In truly valuable literature, however, there is no black and white polarity and when it comes to characters you are on your own and free to explore. 
Now let's compare the imagery and love confessions:
“I loved you. I was a pentapod monster, but I loved you. I was despicable and brutal, and turpid, and everything, mais je t’aimais, je t’aimais! And there were times when I knew how you felt, and it was hell to know it, my little one. Lolita girl, brave Dolly Schiller.” (Nabokov)
With this:
“I want you, and the thought of anyone else having you is like a knife twisting in my dark soul.” (Fifty Shades of Grey)



I mean, do I need to tell openly which one you should read?

PS:For further reading about the behemoth feel free to visit the blog of Jenny Trout, who recaps it (I copied the citations from the thing that mustn't be named from her recaps as I don't have a copy myself and I refuse to get it).


Mám pocit, že v priebehu posledných pár dní už každý dostal svoj magisterský titul a veselo oslavuje pod stolom, zatiaľ čo ja som stále zatvorená doma, sedím nad knihami a mám pred sebou neuveriteľné množstvo téz, ktoré som ešte ani nevidela. Tak som sa rozhodla, že vám poviem čosi o knihe týkajúcej sa mojich štátnic. Zhodou okolností je to jedna z najlepších kníh, aké som kedy čítala: Vladimír Nabokov – Lolita.
Asi by som mala uviesť na pravú mieru, že nepodporujem pedofíliu, ale dobrú literatúru. Lolitu som čítala v rovnkom čase ako som čítala pokúšala som sa čítať Päťdesiať odtieňov sivej. „Hej, recenzie na goodreads.com ma dostali do kolien, takže možno aj čítanie literárnej podoby komunálneho odpadu (alebo poľskej čokolády, či šou Farmár hľadá ženu, mohla by som takto ísť donekonečna, dobré na brúsenie ostrovtipu) môže byť sranda,“ pomyslela som si. Nebola a poviem vám, že rozdiel medzi týmito dvoma záležitosťami (štítim sa nazvať druhé menované knihou alebo dielom) bol priepastný. To druhé sa snaží byť náramne erotické a škandalózne a je to paskvil, aký si ani neviete predstaviť, pokiaľ to neotvoríte – vzniklo to ako fanfiction na motívy Súmraku, takže už je vám asi všetko jasné. Podelím sa s vami o moju najobľúbenejšiu časť. Pripravení?
“Zoberiem si pohár vody a vypijem ho naraz, pre dámu mimoriadne nevhodným spôsobom, aby som naznačila svoj protest proti tomu, že mi je zasa raz nakazované, čo mám robiť. Utriem si ruku o chrbát mojich úst.” (James) 
Človeče, až rozmýšlam, či je chyba vo mne, lebo nie som nativespeaker, alebo aké temné sily sa tu realizujú, ale v tejto vete veci je niečo zle-nedobre. To iba tak, jeden príklad za všetko stačí, myslím. Narozdiel od tohto... nezmyslu, Lolita je skutočne erotická a škadalózna. Súhlasím s tým, že šokovať čitateľa motívom pedofílie nie je ťažké, lebo každého z nás zhrozí vzťah chlapa po tridsiatke s dvanásťročnou dievčinou, však? No je to talent Nabokova, ktorý robí román majstrovským dielom. Rozprávačom príbehu je sám pedofil, Humbert Humbert. Je to intelektuál, a tento fakt nám neustále prípomína bez akejkoľvek skromnosti, keď používa francúzske frázy alebo rozpráva o rôznych filozofoch, spisovateľoch a ich dielach (ďalšia vec, o ktorú sa zo všetkých síl pokúša predtým spomínaná... záležitosť a žalostne zlyháva). Navyše Nabokov sa rozhodne morbídnosti nebojí a Humbertovi vkladá do úst aj takéto vyjadrenia:
“Má velmi fotogenická máti přišla o život za dost neobvyklých okolností (piknik, blesk).” (Nabokov)
Humbert Humbert je nepochybne posadnutý jedinec :
“Přírodě jsem mohl vyčítat jedině to, že jsem nemohl otočit svou Lolitu naruby a přisát své nenasytné rty na její mladé lůno, na její neznámé srdce, perleťová játra, mořské hrozny plic, roztomilé dvojičky ledvin. ” (Nabokov)
No napriek tomuto sa Humbert nedá jednoducho zaškatuľkovať ako šialený magor, pretože literatúra, a myslím tým skutočnú literatúru – je oveľa komplexnejšia a na konci si Humbert uvedomí svoje omyly a trpí. Román je napísaný ako spoveď vraha vo väzenskej cele, analyzujúceho momenty svojho života, ktoré strávil s Lolitou: 
“Moje Lolita nezvykle klidně a vážně poznamenala: „Víš, na umírání je hrozný, že člověk je dočista odkázanej sám na sebe," a mě tehdy zarazilo, zatímco moje kolena stoupala a klesala jako automat, že zkrátka nemám nejmenší ponětí, co se odehrává v mysli mé drahé, a že je dost dobře možné, že za těmi hroznými klackovitými klišé se v ní skrývá zahrada, soumrak a palácová branka - zešeřelá a pomilování hodná krajina, která byla mně, oděnému v poskvrněné hadry a zmítanému bídnými křečemi naprosto a zásadně odepřena... ” (Nabokov)
Nabokov je taký prešibanec, že vo svojom protagonistovi nemá problém bez hanby skombinovať tie najvznešenejsie myšlienky s dočista chorým intrigánstvom, len aby poriadne šokoval:
''Má chěre Dolorěs! Chci tě, drahoušku, ochránit před všemi hrůzami, které čekají na malé holčičky v kolnách na uhlí a zapadlých uličkách i, bohužel, comme vous le savez trop bien, ma gentille, v borůvkovém lese v nejmodřejším létě. Zůstanu tvým poručníkem, ať se stane cokoli, a když budeš hodná, může soud v krátké době poručnictví legalizovat. '' (Nabokov)
Nabokov musí byť jeden z prvých trolov, pretože si pohodlne ustelie na vašom šoku a baví sa na váš účet:
''Jak příjemné bývalo přinést jí do postele tu kávu a potom dělat drahoty, dokud nesplnila svoji ranní povinnost! '' (Nabokov)
A čo sa týka postavy, po ktorej je kniha pomenovaná: kto je v skutočnosti Lolita? Je to ubohá zneužívaná sirota alebo vypočítavé dievča, vedomé si svojej moci, ktorou nad zaľúbeným Humbertom vládne a využíva ju na svoje ciele? V románe je veľa momentov kedy Humbert popisuje jej manipulatívnosť, ale skutočne sa môžeme spoľahnúť na jeho slová? Existuje tradičný spôsom písanie, kedy sa vám jasne a zrozumiteľne vysvetlí ako sa veci majú, kto je zloduch a komu máte držať palce. Niekedy je to až bolestivo zrejmé:
„Slečna Saténové-sexi-šortky zatrepotala svojími mihalnicami na môjho manžela a švihajúc dlhými blond vlasmi, odtancovala chodbou preč.“ (James)
Ak táto chamtivá autorka Súmračnej fanfiction niečo naučila svojich čitateľov, tak je to fakt, že blond znamená zlo. Aké jednoduché! V naozaj hodnotnej literatúre, však, nič nie je biele alebo čierne a keď príde na postavy, je to celé na vás a máte slobodu všetko preskúmať.
Teraz si porovnajme metaforiku a vyznania lásky:
“Miloval jsem tě. Byl jsem pětiúdý netvor, ale miloval jsem tě. Byl jsem opovrženíhodný a hrubý, a zvrhlý, a vůbec, mais je ťaimais, je ťaimais! A bývaly chvíle, kdy jsem věděl, jak ti je, a bylo to peklo, má malá. Lolitinko moje, statečná Dolly Schillerová. ” (Nabokov)
S týmto:
“Chcem ťa a myšlienka na to, že by ťa mal niekto iný je ako skrútenie noža v mojej temnej duši.” (James)


No vážne, potrebujem explicitne povedať, ktoré z týchto dvoch by ste si mali prečítať?

PS: Lolitu som čítala iba v slovenčine v preklade od Otakara Kořínka, ktorý zaň dostal cenu a neskôr preložil aj Tolkiena:-) Hádam sa nemýlim, lebo jeho meno znie dosť česky, ale internet hovorí, že to bol on a ja momentálne knihu doma nemám, aby som si to overila a z toho dôvodu som využila citácie z českej verzie. Tá vyzerá byť fajn, ale občas som zmenila kde-tu nejaké slovíčko podľa originálu, lebo mi tam viac sedelo. Jedinou prekladovou chybou v slovenskej Lolite je fakt, že slečna číta komixy, o ktorých sme my po páde komunizmu ani nechyrovali, a tak ich pán Otakar preložil ako „humoristické knihy“, ale uznávam, bol to oriešok. 
Mimochom hľadajúc meno prekladateľa som na istom nemenovanom e-shope našla informáciu: „žáner: romantika“, čo ma pobavilo. A tiež to, že ľudia, ktorí si kúpili tento titul si tiež kúpili hádajte čo?
Citáty z papľuhu som preložila sama ako najlepšie som vedela, lebo zháňaním slovenskej alebo českej verzie odmietam márniť čas, a tak som využila recenzie Jenny Trout, kto vie po anglicky, vtipné čítanie.

2 comments:

  1. Super recenzia, super blog!

    ReplyDelete
  2. Dakujem, dufam, ze je som ta presvedcila, ze si treba Lolitu precitat.

    ReplyDelete

Note: only a member of this blog may post a comment.