Monday, 17 June 2013

Terry Pratchett - Snuff/ Šňupec


Good news everyone! I've just passed my first state exam – the more difficult one and I expect the second one to be easier so I can afford to spend some time on writing a new post. I've just finished Snuff by Terry Pratchett and as I promised before I'm going to write a review. It's not going to be absolutely objective because I'm a huge fan of Terry Pratchett's books but I'll do my best to highlight both the good and the weak parts.
If the word “Discworld” doesn't mean anything to you, you should probably read my post about Hogfather, which is another book (and a film) from the series, just to get the general picture. Snuff is set in the world of Discworld and it's main character is the policeman Sam Vimes, who is very popular as he's appeared in many other Discworld books. He is the Commander of Ankh-Morpork City Watch, who is forced by his wife to take a vacation as he always works very hard. He is supposed to rest in the small and quiet village but galas are not his cup of tea and being the fierce policeman he finds a crime to occupy himself.
Positives: The frequent theme in Terry's books is the topic of fighting for equality. We've seen all kinds of fantastical creatures (golems, dwarfs, vampires, zombies, werewolves, trolls,...) earn their rights in previous books and while some might find it repetitive, racial inequality still perseveres in the real world, therefore, it is natural that it found its way into the book.
Apart from the slave trade with gollums 40-year old Sam's fighting with his wife and his new diet:
 “He loved Lady Sybil to distraction, of course, but he couldn’t help noticing how, these days, his bacon, lettuce and tomato sandwich was no longer, as it had been traditionally, bacon, tomato and lettuce but had become a lettuce, tomato and bacon sandwich.“
 And his dark self that might be capable of something terrible if he let it out:
Sometimes you had to take a look at yourself and then look away.”
As I already said in the previous comment, Terry comments on absolutely anything and this is the reason why I love his books. He brings us witty observations even about his own occupation:
“He'd heard that writers spent all day in their dressing gowns drinking champagne. This is, of course, absolutely true.”
Endearing, isn't he?
Negatives: Sam Vimes is, undoubtedly, a hero with characteristic attitude but in this book he seemed to be a bit too rude and patronizing towards the other people. It wouldn't be a big deal if he put down only the villains in the name of his Che Guevara fight for better world but he does it to the others too.
Then, Terry introduces not wholly new type of character – a female social worker determined to end the discrimination of gollums. She isn't annoying, however, she is very similar to another character from the previous books. Furthermore, the whole concept very closely resembles Feet of Clay, Terry's older book so I'm gonna label it as slightly negative.
Another problem, which might be only from my point of view though, is the darkness in the book. I'm fully aware that a story needs a conflict and a villain, who does evil deeds, but I don't particularly enjoy murders and suffering and such whatnot. Nevertheless, it's probably only my problem as I am too sensitive (if you only knew what tantrum I threw when Bambi's mom was killed) but I assure you that this is no Sophie's Choice, Terry's novels are never based on cruelty or tragedy but humour.

The last negative is the lack of other members of the watch, who sadly appear only in a few scenes. Especially Captain Carrot Ironfoundersson, the 2 meters tall dwarf with the pure heart and childlike naivety, was almost completely MIA, which wasn't the case in Feet of Clay.
This is the best picture I found. It doesn't quite cover his awesomeness, but at least it captures his constant enthusiasm, which is so typical for him. If you find a better picture, please post it here.
So: I always recommend everyone to read anything by Terry Pratchett. I tend to almost bully people into start reading/watching what I like. Watch Twin Peaks, people, it's AWESOME! Read Pratchett, it's AWESOME! And they just politely smile at me, their faces unreadable. If I've converted at least one person to Pratchettism I haven't lived in vain. If you like criminal series or detective stories you will love this. Nevertheless, there are other Discworld books with other topics that may interest you more if this one doesn't (fairytale parodies, Shakespeare tribute/parody, music, film making, religion, media, politics, football...). Go, discover and love Pratchett!

PS: I simply must share this:
So this is my expected birthday gift and don't worry I'm gonna play surprised.


Dobrá správa, vážení! Práve som urobila svoju prvú štátnicu – tú ťažšiu a očakávam, že tá druhá bude ľahšia takže si môžem dovoliť napísať ďalší príspevok. Práve som dočítala Šňupec od Terryho Pratchetta a ako som sľúbila píšem recenziu. Nebude to najobjektívnejšie čo som kedy napísala, pretože som Pratchettov obrovský fanúšik, ale urobím čo sa bude dať, aby som vám poctivo popísala to dobré, ale aj to slabšie.
Ak vám slovo Zeměplocha nič nehovorí, možno by ste si mohli prečítať môj starší príspevok Otec prasátek, čo je ďalšia kniha (a film) z tejto série, aby ste získali taký všeobecný prehľad. Šňupec sa tiež odohráva na Zeměploše a jeho hlavnou postavou je policajt Sam Elánius (v slovenčine Mrak, ktovie kam na to tí prekladatelia chodia), ktorý je dobre známy z predchádzajúcich kníh. Je to veliteľ Ankh-Morporskej mestskej hliadky a teraz ho jeho žena núti, aby si zobral dovolenku, pretože stále pracuje. Sam má odpočívať na vidieku v malej a tichej dedine, ale posedenia pri čaji nie sú jeho štýl, a kedže je to drsný policajt, nájde si zločin, aby ho riešil.
Plusy: Častou témou v Terryho knihách je boj za rovnoprávnosť. Videli sme ako rôznorodé fantastické zvery (golemovia, trpaslíci, upíri, zombíci, vlkodlaci, trolovia,...) v predchádzajúcich knihách získali svoje ľudské práva a aj keď to môže niekto pokladať za opakovanie, rasová nerovnosť stále pretrváva aj v reálnom svete a je prirodzené, že si našla cestu aj do kníh.
Narozdiel od obchodu s otrokmi – škiatkami musí však 40-ročný Sam bojovať aj s vlastnou ženou a novým stravovacím režimom:
Miloval lady Sibylu bezmezne, o tom nebylo pochyb, ale nemohl si nevšimnout, zvláště v posledních dnech, že jeho oblíbený obložený chléb s vrstvou opečené slaniny, lístkem zeleného salátu a plátkem rajčete se najednou změnil v chléb přetékající zeleným salátem a kolečky rajských, to vše doplněno plátkem opečené slaniny.“
A so svojím temným ja, ktoré by mohlo spáchať hrozné veci, keby ho nechať čo i len na chvíľu prevziať nad sebou kontrolu:
Někdy se na sebe člověk musel podívat a raději sklopit zrak.
Ako som už minulom príspevku povedala, Terry komentuje absolútne hocičo a to je dôvod prečo jeho knihy milujem. Prichádza s vtipnými postrehmi napríklad aj čo sa týka vlastného povolania:

“...slyšel, že spisovatelé tráví celé dny v županu a popíjením šampaňského. To je samozřejmě ryzí pravda.”
Podmanivé, že?
Mínusy: Sam Elánius je nepochybne hrdina so svojským prístupom k veci, ale v tejto knihe sa mi zdal trochu drzý a povýšenecký. Nebolo by to na škodu veci, keby urážal iba zloduchov v mene svojho Che Guevarovského boja za spravodlivosť, no on sa tak správa aj k ostatným.
Ďalej nám Terry predstavuje nie úplne nový typ postavy – sociálnu pracovníčku odhodlanú skoncovať s diskrimináciou škriatkov. Nie je otravná, ale je príliš podobná inej postave z predchádzajúcich kníh. Navyše celý koncept knihy vyrazne pripomína Nohy z jílu, Terryho staršiu knihu, takže to budem považovať sa istý mínus.
Ďalší problém, ktorý však môže byť iba na mojej strane je pochmúrnosť príbehu. Je mi jasné, že príbeh potrebuje konflikt a zloducha čo pácha zlo, ale osobne sa veľmi nevyžívam vo vraždách a utrpení a podobných veciach. No to je asi iba môj problém, zrejme som precitlivelá (keby ste videli, čo som robila, keď zomrela Bambiho mama), ale uisťujem vás, že toto nie je žiadna Sofiina voľba a Terryho knihy sa nezakladajú na krutosti alebo tragédiách, ale hlavne na humore.
Posledným mínusom je takmer úplná neprítomnosť ostatných členov hliadky, ktorí sa, bohužiaľ, objavujú iba v pár scénach. Hlavne Kapitán Karotka Rudykopalsson, dvojmetrový trpaslík so zlatým srdcom a veľkou dávkou detskej naivity, bol skoro úplne chýbal, čo nebol prípad knihy Nohy z jílu.
Toto je jeho najlepší obrázok aký som našla. Ani zďaleko nevystihuje jeho ohromnosť, ale aspoň zachycuje ten neporaziteľný entuziazmus, ktorý je preňho typický. Ak by ste našli lepší obrázok, neváhajte a podeľte sa.
Takže: Vždy každému oduševnene odporúčam, aby čítali Terryho. Zvyknem ľudí skoro až šikanovať, aby čítali/sledovali to, čo sa mi momentálne páči. Sledujte Twin Peaks, ľudia, je ÚŽASNÝ! Čítajte Pratchetta, je ÚŽASNÝ! A oni sa na mňa iba zdvorilo usmejú a nasadia nešpecifikovateľný výraz tváre. Ak som konvertovala aspoň jediného človeka na Pratchettovstvo, nežila som nadarmo. Ak máte radi kriminálne seriály alebo detektívky, toto sa vám bude veľmi páčiť. No sú aj iné knihy o Zeměploše, ktoré sa týkajú rôznych tém a ktoré by vás mohli zaujímať viac, ak vás táto neosloví (paródie na rozprávky, paródie/pocty Shakespearovi, knihy o hudbe, filme, náboženstve, médiách, politike, futbale,...). Chodťe, objavujte a milujte Pratchetta!

PS: Tak toto musíte vidieť:
A toto očakávam na narodeniny. Žiadne strachy, budem hrať prekvapenú.



No comments:

Post a Comment

Note: only a member of this blog may post a comment.