Sunday, 7 July 2013

Wait until dark/Čakaj do tmy (1967)



Long time no see, Audrey.
Dlho sme sa nevideli, Audrey.
I thought I will write new post on Monday but I think I'll be busy tomorrow so I'm doing it now.
Lazy summer days began but I found something to do anyway. Besides blogging and tutoring English I registered on Couchsurfing to meet some fun tourists and show them our town and I started learning Swedish (I guess my brain needs something to occupy itself with after the school's over).
As for this blog I finally watched another film I planned to see after my final examination period. Wait until dark (1967) was, surprisingly, on TV a month ago. It really is surprising because every TV program is usually just a pointless bullshit, but it seems that sometimes they get it right for a change.
Did you know that... Wait until dark was directed by Terrence Young, who met Audrey Hepburn during the Second World War, when she was a volunteering nurse and helped him to recover. 20 years later Terrence directed her in the film.
The protagonist of the story is blind Susy (Audrey), whose flat becomes a meeting place for dangerous drug mules and dealers without her knowing about it. Her husband was accidentally given a doll full of drugs on the airport on his way home and now nasty men keep coming to their flat in order to look for it, when her husband is at work.
It was kind of terrifying to see those remorseless criminals cheat poor blind Susy into thinking they are his husband's old friends or policemen and coming to her place five times a day.
However, it's not a comedy, be prepared for that. Slowly Susy realizes that there is something very wrong about the whole situation and the men get angrier because they still don't have the drug-doll and start to pressurize her to find it for them.
Positives: I'm horrified of confrontations because I find them too stressful and watching helpless Audrey/Susy was very intense, but it was also something to enjoy because she got smarter and smarter (however, not smart enough to simply call HEEELP or knock on her neighbors' doors). The whole thing was sort of battle of brains because blind Susy needed to compensate for her handicap and she even attempted to scare them.
Negatives: The start was a little slow. Also, Susy's husband seemed to be quite demanding towards his blind wife. I understand that people who went blind recently need to adapt to their situation and learn to be able to do something by themselves but all the household chores she had to do didn't really seem appropriate for a blind person. Moreover, the determination of the drug dealers was perhaps slightly unbelievable (this is a blind woman you're screwing with, for God's sakes!), would anybody do something like that?
So: This film was a pleasant surprise and in my opinion it was much better than Green Mansions (even despite the lack of Anthony Perkins), the last Audrey's film I watched. I'm generally not a fan of suspense but I liked it anyway and if you like thrillers then you will have amazing time watching this.
The film is based on the script by Frederick Knott, the playwright who wrote Dial M for Murder, which was later filmed by Alfred Hitchcock. If anything I've just wrote haven't persuade you to watch it, this information should.

PS: I tagged all my posts, so it's easier to look for something you have a passion for now. Audrey is one of the three persons to have her own tag.



Myslela som si, že dám nový príspevok v pondelok, ale zajtra toho budem mať zrejme dosť, takže ma tu máte o deň skôr.
Lenivé leto sa začalo, ale ja som si aj tak niečo našla. Okrem blogovania a doučovania angličtiny som sa zaregistrovala na couchsurfingovej stránke, aby som stretla nejakých fajn turistov a ukázala im naše mesto. A ešte som sa začala učiť po švédsky (môj mozog asi potrebuje nejakú stimuláciu, teraz keď sa už nemusím učiť na štátnice).
Čo sa týka blogu, konečne som si pozrela ďalší film, ktorý som mala na pláne po skúškach. Čakaj do tmy (1967) bol, podržte sa, pred mesiacom v televízii. Je to šokujúce, pretože obyčajne všetko v televíznom programe je neskutočný bullshit, ale občas ich tam, zrejme osvieti.
Vedeli ste, že... Čakaj do tmy režíroval Terrence Young, ktorý stretol Audrey Hepburn počas druhej svetovej vojny, keď pracovala ako dobrovoľná sestrička a pomohla mu zotaviť sa. O 20 rokov neskôr ju režíroval v tomto filme.
Protagonistkou je slepá Susy (Audrey), ktorej byt sa stane obľúbeným miestom stretnutí nebezpečných dílerov a pašerákov drog bez toho, aby o tom Susy vedela. Jej mužovi sa na letisku cestou domov akýmsi omylom dostala do rúk bábika plná drog a teraz im chodia po byte hnusní chlapi, aby ju hľadali, zatiaľ čo jej muž je v práci.
Bolo to dosť hrozné vidieť všetkých tých bezohľadných zločincov ako sa snažia oklamať úbohú slepú Susy, že sú to starí priatelia jej manžela alebo policajti a potom jej chodia päťkrát denne do bytu.
No nie je to komédia, na to sa pripravte. Susy si pomaly uvedomí, že celá situácia naozaj nie je v poriadku a muži sú čím ďalej tým nahnevanejší, pretože ešte stále nemajú bábiku a začínajú na Susy tlačiť.
Plusy: Konfrontácie ma stresujú a preto sa ich desím a sledovať bezbrannú Audrey/Susy bol veľmi silný zážitok. No tiež som si to užívala, keďže Susy sa zmenila na veľmi bystrú ženu (aj keď nie až na takú bystrú, aby začala jednoducho kričať o pomoc alebo zvoniť susedom). Celá vec sa zvrtla na boj mozgov, pretože slepá Susy musela vykompenzovať svoj hendikep a dokonca sa ich pokúsila aj sama vystrašiť.
Mínusy: Začiatok bol trošku pomalý. Tiež Susin manžel sa mi zdal trochu náročný na svoju slepú ženu. Je mi jasné, že ľudia, ktorí nedávno oslepli sa potrebujú prispôsobiť situácii a naučiť sa istej samostatnosti, ale všetky tie domáce práce, ktoré musela robiť mi nepripadali vhodné pre slepú osobu. Navyše odhodlanosť drogových dílerov bola tiež trochu neuveriteľná (veď to je slepá žena, z ktorej su tu robíte dobrý deň, pre boha živého!). Mohol by vôbec niekto urobiť niečo také?
Takže: Film ma príjemne prekvapil a podľa mňa bol určite lepší ako posledný film, čo som s Audrey videla - Zelené údolie (aj napriek neprítomnosti Anthonyho Perkinsa). Vo všeobecnosti nie som fanúšik napätia, ale aj tak sa mi film dobre pozeral a ak máte radi trilery, tak si ho určite užijete.
Námet pochádza z divadelnej hry Frederika Knotta, ktorý napísal aj Vraždu na objednávku, ktorú neskôr sfilmoval Alfred Hitchcock. Ak vás nič z toho, čo som doteraz napísala nepresvedčilo, aby ste si film pozreli, toto by malo.


PS: Označila som si všetky príspevky, takže teraz je ešte jednoduchšie hľadať to, po čom vám srdce piští. Audrey je jedna z troch osôb, čo majú vlastný tag.


No comments:

Post a Comment

Note: only a member of this blog may post a comment.