Monday, 5 August 2013

Woman on the Verge of a Nervous Breakdown/Žena na pokraji nervového zrútenia (2008)


I wandered through to my kitchen and contemplated putting my head in the oven. Instead, I poured myself a large glass of Sauvignon and spent the rest of the night cross-examining myself, every question beginning with the question words why, why, why and all ending with the same inevitable answer: because you're a horse's ass.

Domotala som sa do kuchyne a chviľu som zvažovala, že strčím hlavu do trúby. Namiesto toho som si naliala pohár vína a celý večer strávila vypočúvaním samej seba, pýtajúc sa dookola prečo, prečo, prečo a vždy som si aj odpovedala: lebo si proste blbec, no.

Hi, how's your holiday? Busy, I suppose. Mine too. I don't have a job yet but I can't imagine having one with all the other things I do and I want to continue doing. But in between meeting with travellers, a short part-time job, tutoring, shopping, swimming and growling about the hell-like weather I managed to read another book.
The cover of Woman on the Verge of a Nervous Breakdown by Lorna Martin describes the book as “Bridget Jones with knobs on”, which assures us that it's a girlie literature, but that wasn't what caught my attention. Chiclit is not my thing and I've never opened any of Danielle Steele's works (I don't condemn her and the word “work” was not used as a sarcasm– well, maybe a little). But I have to admit the covers of romantic book are fun.
Didn't it make you smile? I'm not sure if this is just terrible 
or awesome. Let's call it awesomely bad.  
The phrase “nervous breakdown” sounded quite promising so that was the first factor in my decision making. Plus Bridget Jones's Diary is fun and the comparison to it was second and decisive reason for buying it. Bridget is hilarious book/film and I definitely understand its popularity. I'm not going to say which one is better, I'll just tell you this: while Bridget is ha-ha entertaining, Woman on the Verge has a little deeper and philosophical level. Both protagonists are thirty-somethings with wrong men in their lives and not particularly dreamy careers (I hope I'm not reading about my future life). Bridget's life is very much about losing weight and romantic problems (though, the book has a family crisis storyline too, another reason to read it). On the other hand Lorna's life (yes, it's kind of autobiographical, Lorna Martin published Woman on the Verge in the magazine at first) is concerned with discovering and making peace with oneself as she's going to a therapy to get rid of the feeling of general unhappiness with life. In Woman on the Verge there aren't as many jokes as in Bridget but some of them are pretty good: How to be a journalist:
With my notepad in hand, I interrogated a pensioner as if he were a terrorist suspect after he was announced winner of the two-headed cabbage competition for the eighth consecutive year: Do you have proof that this isn't the same two-headed cabbage that you entered last year? What's your motivation for this kind of behavior? Have you always been interested in two-headed cabbages? Can you share your feelings about this incredible record-breaking win? How do you plan to spend the £1.50 prize money?”

Lorna has one year of therapy with Dr. J, who uses very effective method of simply listening with a short question here and there. After a few months Lorna is confronted with the fact that she has several big problems: repressed jealousy, anger, narcissism, insecurity, which she has been closing eyes her whole life. Dr. J makes Lorna think about her true motivation with her scarce questions and a omniscient look:
Think carefully about what you've just said. Think very carefully about it. And this time, ask yourself how true it is. Ask yourself who your trying to fool, because you sure as hell aren't fooling me. Think about how you truly feel. Not what you think you should feel or what you would like to to feel, but what you really feel.”
This is how I imagined her – Gloria Akalitus from Nurse Jackie.
And, of course, there is theme of love and loving the right person. It takes a lot of time for Lorna to realize, who is the right guy and when she does she plays a weird game soap opera protagonists like so much: Conversation about giving her telephone number to Mr. Right with her brother-in-law and mutual friend Scott:
Er, you could have given him your number in the first place and we wouldn't now be in this utterly ludicrous situation. He said he asked you for it a couple of weeks ago at that conference, but you said something like you couldn't give him it and that he had to get it from, em, someone else. Which sounds completely fucking bonkers, but then, you are a woman, so...”
Okay, I'm well-aware that it sounds very misogynistic, 
but nevertheless, it made me laugh.  

Also, I appreciate the end of the book, which I'm not going to tell you for obvious reasons but I say this – if you want a book for women that is entertaining AND intelligent reading as well, go for this.



Tak čo, aké máte leto? Asi preplnené. Ja tiež. Ešte nemám prácu a ani si neviem predstaviť aké to bude, keď ju budem mať, keď je toľko vecí, ktoré robím a ktorých sa nechcem vzdať. Popri večeroch s turistami, malej brigáde, doučovaní, nákupoch, kúpaní sa a sťažovaní sa na počasie sa mi zasa raz podarilo prečítať si knižku.
Obálka knihy Žena na pokraji nervového zrútenia od Lorny Martin popisuje knihu ako „Bridget Jones – len viac pritiahnutú za vlasy“, čo nás hneď uistí v tom, že ide o ženskú literatúru. Ale aby ste si nemysleli, že to je to, čo ma navnadilo. Ženské romány nie sú moja srdcová záležitosť a nikdy som neotvorila žiadne dielo od Danielle Steelovej (nijako ju nezatracujem a ani slovo „dielo“ som nepoužila ako sarkazmus). A tiež musím uznať, že červená knižnica má vo všeobecnosti dychberúce obálky.


No, nevykúzlila som vám úsmev na tvári? Ani neviem, či je to hrozné 
alebo svojím spôsobom super. Dajme tomu, že hrozme super. 
Slová „nervové zrútenie“ zneli celkom sľubne a to bol prvý faktor pri rozhodovaní. Bridget bola zábavná a ja úplne rozumiem, prečo bola taká populárna, takže fakt, že túto knihu k nej prirovnali bol druhý a rozhodujúci dôvod na kúpu. Nebudem hovoriť, že jedna z týchto dvoch je kníh je lepšia, lebo si to nemyslím. Bridget je ha-ha zábavná a Žena na pokraji má hlbšiu a psychologickejšiu rovinu. Obe hrdinky majú po tridsiatke, držia sa nesprávnych chlapov a ich kariéra tiež za veľa nestojí (dúfam, že nečítam o svojej budúcnosti). Život tej prvej sa viac-menej točí okolo váhy a romantických patálií (no v knihe je viac rozvinutá aj téma rodiny, ďalší dôvod si ju prečítať). Na druhej strane život Lorny (áno, príbeh je autobiografický a Lorna Martin svoje zážitky najprv uverejňovala na pokračovanie v novinách) je viac zameraný na objavovanie vlastnej identity a zmierenie sa s vlastnými chybami, pretože hrdinka Lorna začína s terapiou, aby sa zbavila akéhosi neurčitého pocitu nespokojnosti so svojím životom. V Žene na pokraji nie je tak veľa vtipov ako v Bridget no tých niekoľko naozaj stojí za to: Ako byť novinárkou:
So zápisníkom v rukách som vyšetrovala dôchodcu akoby bol podozrivý z terorizmu po tom, čo vyhral súťaž o dvojhlavú kapustu ôsmy rok za sebou: Máte dôkaz, že to nebola tá istá kapusta, s ktorou ste vyhrali minulý rok? Aké sú dôvody vášho konania? Vždy ste sa zaujímal o dvojhlavé kapusty? Mohli by ste sa podeliť o svoje pocity z tohto neuveriteľného rekordného víťazstva? Načo plánujete minúť výhru vo výške 1 a pol libry?“
Lorna chodí na ročnú terapiu k Doktorke J, ktorá využíva efektívnu metódu obyčajného počúvania s kratšou otázkou kde-tu. Po pár mesiacoch Lorna zisťuje, že má niekoľko veľkých problémov: potlačovaný hnev, žiarlivosť, egoizmus, nízke sebavedomie, pred ktorými po celý život zatvárala oči. Terapeutka ju pomocou svojich nenápadných otázok a vševediaceho pohľadu donúti k sebareflexii:
Poriadne popremýšľaj nad tým, čo si práve povedala. Poriadne. A tentoraz sa opýtaj samej seba, či je to skutočne pravda. Opýtaj sa koho sa to vlastne snažíš oklamať, pretože si môžeš si istá, že mňa neoklameš. Zamysli sa nad tým, čo vlastne cítiš. Nie to, čo si myslíš, že by si mala cítiť, ani to, čo by si rada cítila, ale to, čo cítiš naozaj.“

Takto som si terapeutku predstavovala ja – ako Gloriu Akalitus
 zo seriálu Sestrička Jackie.
A ešte tu máme, samozrejme, aj tému lásky a hlavne lásky k tomu správnemu mužovi. Lorne trvá veľmi dlho, kým zistí, kto je Pán Správny a aj keď to už vie, hrá tie smiešne hry, čo sú ako vystrihnuté z telenoviel: Konverzácia o telefónnom čísle pre Pána Správneho s Lorniným švagrom a ich spoločným priateľom Scottom:
Eh, hlavne si mu mohla dať svoj telefón sama, čím by sme sa vyhli tejto tragikomickej situácii. Povedal, že si ho od teba pýtal pred pár týždňami na tej konferencii, ale že si mi povedala niečo, akože mu ho nemôžeš dať a že si ho má zohnať...eh... od niekoho iného. Čo znie úplne síce úúúplne debilne, ale tak, ty si žena takže... ”
Okej, je mi jasné, že to znie ako absolútna mizogýnia, ale aj tak ma 
to pobavilo

Oceňujem koniec knihy, o ktorom vám však z pochopiteľných dôvodov nebudem rozprávať. Poviem vám však toto: ak chcete knihu pre ženy, ktorá je zábavná a ZÁROVEŇ inteligentná, vyberte si túto.
PS: Neviem o tom, že by kniha bola preložená do slovenčiny, no v angličtine sa zohnať dá, minimálne odomňa.

No comments:

Post a Comment

Note: only a member of this blog may post a comment.