Monday, 23 September 2013

Terry Pratchett – Reaper Man/Sekáč 1991


Life is a habit that's hard to break.
Život je zvyk, kterého se člověk velice težko zbavuje.

Third time the charm. Or was it fourth? Or fifth? I don't even know how many time I've read Terry Pratchett's Reaper Man. It's a classic everybody seems to love. Everybody meaning Terry Pratchett's fans.
Because listen: Death gets fired. In times of economical crisis I believe I'm not the only one who can relate. These bad news are brought to him by auditors – strange entities (yes, Pratchett's world is full of entities) that worship order and despise all chaos, therefore they like mankind just as much as you like mold in your bathroom. Since the whole story is about life, death and afterlife (and another topics, which I'm not going to spoil for you) in the beginning there's nice comparison of life of the longest living trees and insect with 1 day life span, which very closely resemble certain naked ape's worldview:
The shortest-lived creatures on the Disc were mayflies, which barely make it through twenty-four hours. Two of the oldest zigzagged aimlessly over the waters of a trout stream, discussing history with some younger members of the evening hatching.
'You don't get the kind of sun now that you used to get, ' said one of them.
'You're right there. We had proper sun in the good old hours. It were all yellow. None of this red stuff.'
'It were higher, too.'
'It was. You're right.'
'And nymphs and larvae showed you a bit of respect.'
Terry Pratchett is quite old (so old that he was already old twenty years ago when this book was published) so writing about older generation in this way makes him the coolest person ever.
Also I'm struggling with myself to choose some good quotations that wouldn't be too long to put you off. For example the whole part with mayflies was amazing but can I paste here whole 3 pages? Will you read it? Won't I get to prison for breaking copyright law?
Death's layoff has great consequences simply because everybody and everything dies and the energy keeps hanging around for Death isn't there to guide them to afterlife:
The word he (wizard Ridcully) uttered was unfamiliar to those wizards who had not had his robust country upbringing and knew nothing of the finer points of animal husbandry. But it plopped into existence a few inches from his face; it was fat, round, black and glossy, with horrible eyebrows.
Trust Terry Pratchett to make it as weird as possible but still keep some sense in it. Not only words are alive, though. One of the victims of the postmortal service breakdown is Windle Poons, an unbelievably old wizard, who comes back as a zombie ans after some priceless shenanigans with his now ex-colleagues from the Unseen university:
'Hang on, though,' said the Bursar, who had managed to catch up with events.'Why should that worry us? We don't have anything to fear from the dead, do we? After all, they're just people who are dead. They're just ordinary people. People like us.'
The wizards thought about this. They looked at one another. They started to shout, all at once.

So he enters the Fresh Start Club.
Not to give you any more spoilers I'll just tell you that the story is set in Ankh-Morpork – a large city, which suspiciously reminds other cosmopolitan city in UK.
Ankh-Morpork has always had a fine tradition of welcoming people of all races, colours and shapes, if they have money to spend and a return ticket.
Terry Pratchett's won't spare the religion either:
'Hyperopia, goddess of shoes, thinks that Sandelfon, god of corridors, is the long-lost twin brother of Grune, god of unseasonal fruit. Who put the goat in the bed of Offler, the Crocodile God? Is
Offler forging an alliance with Seven-handed Sek? Meanwhile, Hoki the Jokester is up to his old tricks -'
If you haven't just died of laughter you aren't human.
These are just some of the jokes in Reaper Man, which is full of hilarity but also other interesting topics worth thinking about.
Another must read book.


Trikrát pre šťastie. Alebo to bolo štvrtý krát? Alebo piaty? Ani neviem koľko krát som čítala Sekáča od Terryho Pratchetta. Je to klasika, na ktorú nik nedá dopustiť. Teda nikto z Pratchettových fanúšikov.
No veď počúvajte: Smrť dostane padáka. V dnešných časoch ekonomickej krízy iste nie som jediná, kto sa do neho dokáže vžiť. Tieto neveselé správy mu prinesú auditori – zvláštne entity (áno, pratchettov svet je plný zvláštnych entít), ktoré uznávajú iba poriadok a neznášajú chaos a preto majú radi ľudstvo asi tak ako my pleseň v kúpeľni. Keďže celý príbeh rieši veci života, smrti a života po živote (a tiež ďalšie témy, ktoré vám nejdem prezrádzať) na začiatku máme krásne porovnanie života najdlhšie žijúcich stromov a hmyzu, ktorý má 1dňový životný cyklus. Hádajte, ktorú nahatú opicu nápadne pripomína ich svetonázor:
Nejkratší život na Zeměploše žily jepice, stvoření, kterým se to zřídkakdy podařilo natáhnout přes dvacet čtyři hodiny. Dvě z nejstarších poletovaly bezcílně sem a tam nad vodou pstruhového potoka a probíraly s několika mladšími členy večerního líhnutí historii.
Jepice teď už zdaleka neuvidí slunce, na jaké byly zvyklé,“ řekla jedna z nich.
To máte pravdu. Jo, za starejch dobrejch hodin, to bejvalo slunce! Bylo překrásně zlatožlutý. Ne jako tohle laciný červený zboží.“
Taky bývalo výš.“
To teda bejvalo. To máte pravdu.“
A nymfy a larvy měly k jepici alespoň trochu úcty.“
Terry Pratchett je starý (taký starý, že ešte aj pred dvadsiatimi rokmi, keď vyšla táto kniha bol už dosť starý) a to, že píše o starej generácii s takým nadhľadom z neho robí úplného Pána.
Aby ste vedeli musím bojovať sama so sebou, aby som vybrala dobré citácie, ktoré zároveň nie sú príliš dlhé, aby vás neodradili. Napríklad celá pasáž s hmyzom bola úplne skvelá, no ale môžem vám tu prilepiť 3 strany? Budete to čítať? A nezavrú ma za porušovanie autorských práv?
Smrťove prepustenie má obrovské dôsledky, pretože všetko zomiera, no životná energia sa potuluje po okolí, lebo ju nemá kto nasmerovať na druhý svet:
Slovo, které ze sebe (mág Výsměšek) vyrazil na závěr, ostatní mágové, postrádající jeho zemitou venkovskou výchovu, vůbec neznali... Slovo se mu však zhmotnilo jen několik centimetrů před obličejem. Bylo tlusté, kulaté, černé a lesklé a mělo strašlivé obočí.
Spoľahnite sa na Terryho Pratchetta, že to zase bude samá podivnosť, ale aj tak to bude akosi dávať zmysel. No nielen slová ožívajú. Jednou z obetí výpadku posmrtných služieb je Rumpál Žička, neuveriteľne starý mág, ktorý sa vrátil späť ako zombík a po pár podarených šibalstvách s ex-kolegami z Neviditeľnej univerzity:
No, ale okamžik,“ ozval se najednou kvestor, který konečně přesně pochopil, co a jak. „Proč bychom si s tím měli lámat hlavu? Od mrtvých se nemáme čeho bát, ne? Vždyť jsou to jenom lidé, kteří jsou mrtví. Jsou to obyčejní lidé. Jako já nebo vy.“ Nad tím se mágové zamysleli. Podívali se jeden na druhého. Pak najednou začali jeden přes druhého křičet.

Vstúpi Rumpál  do Klubu nového začiatku.
Už vám nebudem dávať ďalšie spoilery. Len vám poviem, že dej sa znova odohráva v starom známom Ankh-Morporku – veľkom kozmopolitnom meste, ktoré nápadne pripomína iné kozmopolitné mesto v Británii.
Ankh-Morpork byl vždy proslulý svou tradicí, s jakou vítal lidi všech ras, barev i tvarů, pokud ovšem měli nějaké peníze a lístek na zpáteční cestu.
Terry Pratchett nešetrí ani náboženstvo:
Hypermetropia, bohyně obuví, si myslí, že Koridorportos, bůh chodeb, je ztraceným bratrem - dvojčetem Kysplodose, boha nezralého ovoce. Kdo strčil Offlerovi - krokodýlímu bohu - do postele kozla? Snaží se Ofřler vstoupit do tajného spolku se Sekndhendem Sedmirukým? Mezitím se Hoki žertéř vrátil ke svým starým intrikám -“
Ak vás toto nedostalo do kolien tak už neviem čo.
Toto je iba zlomok Sekáčovej úžasnosti, no príbeh obsahuje aj rôzne iné hlbšie témy, ktoré vás oslovia.
Ďalšia kniha do povinnej výbavy.
PS: Neviem, či konkrétne táto kniha už bola preložená do slovenčiny, no keďže čeština je jazyk s prirodzeným komickým potenciálom, odporúčam český preklad.

No comments:

Post a Comment

Note: only a member of this blog may post a comment.