Monday, 14 October 2013

The Graduate/Absolvent (1967)

It's like I was playing some kind of game, but the rules don't make any sense to me. They're being made up by all the wrong people. I mean no one makes them up. They seem to make themselves up.

Je to, jako kdybych hrál nějakou hru, ale její pravidla mi nedávají nejmenší smysl. Všechna je vymýšlejí nesprávní lidé. Ne, vlastně je nevymýšlí nikdo, vypadá to, že se vymýšlejí sama.


How weird I haven't blogged about this one considering it describes the feelings of young people, me including, very well. I don't know about you, but I'm the graduate, I'm the guy. However, not only we're having a personal crisis, there is an economical crisis as well. Some compare the generation of young people today to the “lost generation”, which were originally soldiers that came back home after the Second World War ended and felt like they didn't fit in. Thank god we don't have any war here where I'm from but we are lost in an economical sense since it's quite difficult for us to find a job because we don't have the experience, which we can't get because they won't hire us. And in such a situation a few of us dares to dream about an ideal job and what we want to do with our lives. Our future looks like the opening scene of The Graduate:
There's some great imagery involved.
Benjamin was Dustin Hoffman's first starring lead and I can't imagine anyone else. He was sooo young! And everything was so orange back then! That's one of the things I love about the old films – the colour scheme creates specific atmosphere.

At home there's a big party for Benjamin to celebrate his graduation but he's not really into it. He moves among all the people that keep congratulating him and all the time his head is taking up most of the frame, which makes us feel the claustrophobia Ben feels. When one of the guests asks about his plans he simply answers: “I was just going upstairs.” The conversation with his father in the famous aquarium scene speaks volumes too.
Since having a personal crisis about one's future is simply not enough, our Benjamin catches eye of Mrs Robinson. She kind of forces him to drive her home, enter her house and generally doesn't take as an answer.

Did I mention that this lady rocks? I love how they start laughing, because they can't help it. It's like watching the best blooper, which director decided to keep in the film.
And so Ben is tangled in an affair with an older woman, to who he plays second fiddle. Young Dustin Hoffman was excellent choice for the role. I love how he stutters, how insecure and helpless he is, especially in comparison with Mrs Robinson.
In second half of the film he seems to have found a goal for is life, but is that so?
Most parodied scene in history of whole cinematography.
It is quite difficult to talk about a film without actually spoiling anything in case you haven't watched it yet. Yes, it happens. I haven't seen Godfather for example. There it is. I hope we can still be friends:-)


Divné, že o tomto filme som ešte nenapísala, vzhľadom na to ako verne zobrazuje pocity mladých ľudí vrátane mňa. Neviem ako vy, ja som absolvent, presne ako tamten chalan. Aj keď nemám iba osobnú krízu, lebo dnes zúri aj ekonomická kríza. Niektorí porovnávajú generáciu dnešných mladých ľudí k “stratenej generácii”, čo vlastne boli vojaci, ktorí sa vrátili z druhej svetovej vojny a nevedeli sa zaradiť do spoločnosti. Aspoň že v našich končinách tú vojnu nemáme, no zato sme stratený z ekonomického hľadiska, lebo je pre nás ťažké nájsť prácu, keďže nemáme skúsenosti, ktoré nemáme kde získať, pretože nás nechcú zamestnať. A v takejto situácii sa málokto odvažuje snívať o ideálnej práci a životnej náplni. Naša budúcnosť vyzerá ako scéna z Absolventa:
Metaforika tohto záberu je skutočne geniálna.

Rola Benjamina bola prvá hlavná herecká úloha Dustina Hoffmana a osobne si v nej nedokážem predstaviť nikoho iného. Bol taký mladučký! A všetko bolo také oranžové! To je jedna z vecí, ktoré na starých filmoch milujem – farebná schéma vytvára takú špecifickú atmosféru.
Doma sa na jeho počesť robí veľká párty, aby sa patrične oslávi úspešné ukončenie štúdia na univerzite, ale samotný Benjamin na to nemá náladu. Pohybuje sa medzi gratulantmi a po celý čas kamera zaberá detailne jeho tvár, čo v nás vyvoláva rovnaké klaustrofobické pocity ako u Benjamina. Keď sa ho jeden hosť pýta na jeho plány, on prosto odpovie: „Chcel som ísť hore, do svojej izby.“ Konverzácia s Benjaminových otcom počas slávnej scény s akváriom je tiež veľavravná.

Keďže osobná kríza týkajúca sa vlastne budúcnosti nie je dosť, Benjamin padne do oka pani Robinson. Ona ho potom prakticky donúti, aby ju odviezol domov, vošiel s ňou do domu a v podstate neberie nie ako odpoveď.
Podívejte, myslím, že bych už měl jít.
Posaď se, Benjamine.
Paní Robinsonová, nezlobte se, že to říkám, ale náš rozhovor se ubírá trochu divným směrem. Jsem si jitý, že pan Robinson se vrátí každou chvíli a...
Ne.
Cože?
Manžel se vrátí dost pozdě. Měl by být pryč několik hodin.
Bože můj!
Prosím?
Ale ne, paní Robinsonová, to ne.
Co se stalo?
Paní Robinsonová, přece byste... Chci říct, přece jste nečekala...
Co?
Chci říct, nemyslela jste si, že bych něco takového udělal.
Co jako?
Co myslíte?
No, já nevím.
Proboha, paní Robinsonová!
Přivedete mě do svého domu... Nalijete mi skleničku. Pustíte hudbu.
Potom mi tu začnete vykládat o svém soukromém životě a řeknete, že se váš manžel vrátí domů až za několik hodin.
No a?
Paní Robinsonová, vy se mě tu snažíte svést. Nesnažíte?
Spomínala som už, že je je proste úžasná? Najlepšie je ako sa začnú smiať, akokeby si jednoducho herci nemohli pomôcť. Vyzerá to ako nepodarená scéna, ktorú sa tam režisér nakoniec rozhodol nechať.
A tak sa Ben zamotá so staršou ženou a v tomto vzťahu hrá druhé husle. Mladý Dustin Hoffman bol pre film skvelou voľbou. Ako kokce, aký je neistý a bezmocný, teda hlavne v porovnaní s pani Robinson.
V druhej polovici film sa zdá, že protagonista našiel zmysel života, ale naozaj?

Najčastejšie parodovaná scéna celej kinematografie.
Je ťažké hovoriť o filme bez toho, aby som neprezradila dej, ak by ste ho ešte náhodou nevideli. Je to slávny film, to je pravda, ale stane sa. Ja som napríklad videla Krstného otca. Tak, a máte to tu čierne na bielom. Dúfam, že aj tak môžeme byť kamaráti:-)

No comments:

Post a Comment

Note: only a member of this blog may post a comment.