Monday, 25 November 2013

Carpe Jugulum (1998) - Terry Pratchett

"Oh we're always alright. You remember that. We happen to other people."
 „Ale božíčku, my jsme přece pořád v pořádku. Nám se nikdy nic nestane. Na to nezapomínej. To my se přece stáváme těm ostatním, víš?“

This is my last blogpost before one week hiatus, because HEY, EVERBODY, I’M GOING TO BAHRAIN! I can’t wait. It’ll be the most exotic country I've been so far and thank god it’s quite hot in there even at this time of year, I could totally use a little bit of warmth. Except for watching Pippi and studying Swedish (I think I've managed to make peace with plurals) and German (I’m fighting my way through the jungle of past forms) my free time sadly doesn't include any interesting adventures (just you wait until they sell you for a camel in Bahrain) comparable to Harry Potter or Granny Weatherwax for example. Yes, I've been reading Terry Pratchett again.

Carpe Jugulum is a book (and please don’t run away, even though this topic has been overused big time in past, say, 10 years) about vampires. And before saying  “Nah, thanks, I've had enough, I’m going to watch Breaking Bad, because there are no vampires in it at all” you need to know one thing – Terry Pratchett is THE BEST. Terry Pratchett has been writing since 60s/70s so he knows a thing or two about the job. In 2009 he was knighted by the British Queen. Stephanie Meyer wasn't. So, yeah, read Pratchett.
Somewhere in the Ramtop mountains, there is the great and famous but also small and cozy Kingdom of Lancre. As Discworld is the world of magic, there must be obviously witches in the kingdom. Probably the oldest and most powerful is Granny Esme Weatherwax (not that she has ever had children or grandchildren, “Granny” is her function in the witch coven). She has a sense of responsibility and great courage but she is also the most stubborn and proudest person that ever walked on the Earth Discworld.
“When people were in serious trouble they went to a witch. Sometimes, of course, to say, 'Please stop doing it.'”
You don’t want to cross her.
Another witch is Nanny Ogg, elderly lady, who’s been married around five times, had numerous children and grandchildren and is the matriarch of the Ogg clan. She’s always smiling, drinking, joking and dancing and you can see her in the picture above on the right. Despite of looking like a sweetheart, she can fight like a pro except she cheats a lot.
“This is Lancre we’re talkin’ about. If we was men, we’d be talking about layin’ down our lives for the country. As women, we can talk about laying down.” 
The blond head on the right is Magrat, who got married to the King of Lancre and her first duty is to the country now. She has just given birth to a princess and there is a great celebration connected to baptizing the baby in their palace, where they've invited the whole kingdom (it's a really small kingdom, though) and some rulers from neighboring countries, including vampires from Uberwald. 
The Magpyr family didn't only come to confirm the good relationship of both countries. They've come to rule. And they don’t take no for an answer. Everybody in the kingdom including Nanny Ogg is absolutely defenseless against their mind-control and Granny Weatherwax ran away convinced she’s too powerless. The only ones, who realize what’s happening is Agnes, a slightly overweight young witch with a split personality, and Mightily Oats, a young priest encountering a personal crisis of faith.
Pratchett, as always, doesn't only offer us a compelling story with mythological creatures. He comments on everything mildly related to the story and it always stems from the real world issues. Quite often he comments on religion:
'And our Wayne said they tries to turn folk against other religions,' Nanny Ogg went on. '... I mean, it's one thing saying you've got the best god, but sayin' it's the only real one is a bit of a cheek, in my opinion.’
But it never sounds like mentoring.
He makes a good job creating not only likable heroes but also the villains with their everyday struggles and we can perfectly relate them with some minor changes maybe.
'Lady Strigoiul said her daughter has taken to calling herself Wendy,' said the Countess. 'I can't imagine why she'd want to, when Hieroglyphica is such a nice name for a girl. And if I was her mother I'd see to it that she at least wore a bit of eyeliner-'
Iddstar
The proof of Terry Pratchett’s talent is that his can add a little romance that doesn't feel cheesy at all. However, somehow Agnes with Vlad have greater chemistry than most writers could reach in… ever.
'You would, would you? I'd like to be constantly craving blood?'
'You constantly crave chocolate, don't you?'
'How dare you!'
'Blood tends to be low in carbohydrates. Your body will adapt. The pounds will just drop away...'
'That's sickening!'
'You'll have complete control over yourself . . .'
'I'm not listening!'
'All it takes is a little prick-'
'It's not going to be yours, mister!'
'Hah! Wonderful!' said Vlad and, dragging Agnes behind him, he leapt into the Lancre Gorge.

There are plenty of wonderful characters (Ighor – the zombie servant, for example) and I’m not going to write about all of them because I don’t want to spoil your surprise. This is one of my most favourite books by Pratchett and even though I read it 3 times or so, when I saw it in a shop at a discount (which never ever happens when it comes to Pratchett) I immediately bought it because it’s one of those books, which are not only worth reading but also rereading again and again.
So have nice day and see you in 2 weeks.



Toto je môj posledný príspevok pred jednotýždňovou pauzou, pretože HEEEJ, POČÚVAJTE: IDEM DO BAHRAJNU! Nemôžem sa dočkať. Je to najexotickejšia krajina, v ktorej som kedy bola (alebo budem) a vďaka bohu, aj v tomto ročnom období je tam teplo. To sa mi teraz zíde. Okrem toho, že pozerám Pipi a študujem švédčinu (myslím, že už som uzavrela mier s plurálom) a nemčinu (bojujem v džungli minulého času), v mojom voľnom čase sa bohužiaľ nedejú žiadne zaujímavé dobrodružstvá (šak počkaj, kým ťa v tom Bahrajne nepredajú za ťavu) porovnateľné s Harrym Potterom alebo Bábi Zlopočasnou napríklad. Áno, znova som čítala Terryho Pratchetta.
Carpe Jugulum je kniha (a prosím, neutečte aj keď obsahuje témy/motívy, ktoré sú v posledných, dajme tomu 10 rokoch, hádam už viac ako vyčerpané) o upíroch. A predtým, ako poviete: „nie, ďakujem, idem si ja pozrieť Breaking Bad (alebo voľačo, čo teraz letí), pretože tam nie sú vôbec nijakí upíri” potrebujete vedieť jednu vec – Terry Pratchett je NAJLEPŠÍ. Terry píše už od 60/70. rokov, takže o tomto remesle voľačo vie. V roku 2009 ho britská kráľovná “osirovala”. To o sebe Stephenie Meyer povedať nemôže. Takže, hej, Pratchett.
Kdesi v pohorí Baranej Hlavy sa nachádza veľké a slávne, ale zároveň maličké a útulné kráľovstvo Lancre. Keďže Zeměplocha je magický svet, v kráľovstve musia byť čarodejky. Asi najstaršia a najmocnejšia je Bábi Esme Zlopočasná (teda niežeby mala niekedy deti alebo vnúčatá, „Bábi“ je jej funkcia v čarodejnej trojici). Má zmysel pre zodpovednosť a obrovskú odvahu, ale tiež je to najtvrdohlavejšia a najpyšnejšia osoba, aká kedy chodila po Zeměploche.
“Když se lidé dostali do vážných obtíží, šli za čarodějkou. Občas pochopitelně i proto, aby jí řekli: „Prosím vás, už s tím přestaňte.“”
A je naozaj zlý nepriateľ.
Ďalšia čarodejka je Stařenka Oggová, taktiež postaršia pani, ktorá bola vydatá už asi päťkrát, veľa detí a nespočetne veľa vnúčat a je hlavou Oggovského klanu. Stále sa usmieva, popíja, žartuje a tancuje a môžete ju vidieť na vrchom obrázku vpravo. Aj keď vyzerá bezbranne, vie poriadne zabojovať a nehanbí sa podvádzať.
„My tady mluvíme o Lancre! Kdybychom byly muži, hovořily bychom teď o tom, jak za svou zem položíme své životy. Jako ženy můžeme mluvit jen o tom, že se položíme.“
Blonďavá hlava naľavo je Magráta. Vydala sa za kráľa a jej hlavnou povinnosťou je panovanie. Nedávno porodila princeznú a tak sa v paláci začínajú oslavy spojené s krstom a pozvané je celé kráľovstvo (naozaj je veľmi malé) ako aj ostatní panovníci okolitých krajín, vrátane upírov z Uberwaldu. 
Magpýrovci však neprišli iba kvôli dobrým diplomatickým vzťahom. Prišli, aby vládli. A neberú nie ako odpoveď. Každý v kráľovstve, vrátane Stařenky Oggovej, je úplne bezmocný voči ich hypnotickým schopnostiam a Bábi Zlopočasná ušla, presvedčená, že je príliš slabá. Jediný, kto si uvedomuje, čo sa deje je Agnes, čarodejnica s miernou nadváhou a rozštiepenou osobnosťou, a Ovísek, mladý kňaz prežívajúci krízu viery.
Pratchett nám ako vždy neponúka len príťažlivý príbeh s nadprirodzenými postavami. Komentuje všetko, čo s príbehom aspoň troche súvisí, ale vždy to vychádza z reality. Často komentuje náboženstvo:
„A náš Věnek tvrdí, že se pokoušejí obrátit lidi proti ostatním vírám,“ pokračovala. „...Pochop, je něco jiného říkat, že tvůj bůh je ten nejlepší, ale tvrdit, že je to jediný opravdový, tak to je podle mě trochu drzost.
 
Ale aj tak to nikdy neznie ako poúčanie.
Pratchett je skvelý v tom, že dokáže vytvoriť nie len sympatických hrdinov, ale aj zloduchov, s ktorými dokážeme súcitiť, pretože tiež zvádzajú každodenný boj so životom.
„Lady Strigoiulová mi vyprávěla, že její dcera si začala říkat Vendulka,“ vrtěla hlavou hraběnka. „Nechápu, proč to dělá, když Hieroglyfíka je tak krásné dívčí jméno. A kdybych byla její matkou, dohlédla bych na to, aby měla alespoň náznak očních stínů -“
Iddstar
Dôkaz Pratchettových schopností je aj to, že do príbehu vloží romantiku bez toho, aby vznikol sentimentálny gýč. Medzi Agnes a Vladom je však zároveň viac chémie, ako by dokázali mnohí iní autori.
„Tak úžasné? Myslíte, že bych jako neustále toužila po krvi?“„Teď neustále toužíte po čokoládě, ne?“„No dovolte!“„Krev mívá nedostatek uhlovodanů. Vaše tělo si zvykne. A budete ztrácet kilo za kilem…“„Dělá se mi z toho špatně!“„Dokážete své tělo dokonale ovládat…“„Já vás neposlouchám!“„A nepotřebujete k tomu nic jiného než jedno malé napíchnutí -“„No, vy rozhodně nebudete ten, kdo mi to udělá!“„Hahá! Úžasné!“ řekl Vlad a vlekl ji k okraji rokle. Na okamžik se tam zastavili a pak, zatímco ji svíral pevně za ruku, vrhl se s ní do propasti. 
V príbehu je množstvo úžasných postáv (Ighor –zombie sluha, napríklad) a ja nechce písať o všetkých, aby som vám nepokazila prekvapenie. Toto je jedna z mojich najobľúbenejších Pratchettoviek  a aj keď som ju čítala už 3 krát alebo tak nejako, keď som ju videla v zľave  (čo sa nikdy pri jeho knihách nestáva), okamžite som si ju musela kúpiť, pretože je to jedna z tých kníh, ktoré nielenže stojí za to prečítať, ale prečítať znova a znova. 
Prajem pekný deň a vidíme sa o dva týždne.






No comments:

Post a Comment

Note: only a member of this blog may post a comment.