Monday, 30 December 2013

The Best of Buffy season 4 3/3 Superstar and Restless/Nepokojní




Christmas is over and, in my case, even the post-Christmas shopping. I’ve always thought that if we put off the Christmas a week or two later, we could buy the Christmas gifts much cheaper and, therefore, have more of them. Plus the wintertime from January to spring would be shorter and bearable if Christmas started a bit later. Does anyone else have the feeling that every year winter just doesn’t want to leave and stays longer and longer?
Today I prepared the best of Buffy, two episodes from 4th episode: one ridiculously hilarious and one deep and surreal.
Some minor spoilers ensue.


One of my personal best-ofs is Superstar. Since Buffy is a supernatural show with all the supernatural elements, not just vampires and their teeth, the writers had amazing freedom to do mostly anything. There were episodes about the alternate universe, body-swap, angst ridden wishes come true, universal amnesia, simply all kinds of shit. Superstar is another of those special episodes. Jonathan, one of minor characters that were lucky to get a name and some storyline once in a while, has always been a dweeby poor thing without any friends, with low self-esteem and the height less than 160 cm. 
At the beginning of Superstar, Buffy, the almighty vampire slayer, finds a vampire nest and surprisingly claims that she and her Scooby gang need help. I yell at her: “Hey, Buffy, you’re a vampire slayer! What the hell?!” But she isn’t listening and visits this guy instead:
Jonathan grew up and even intro changed: it features many scenes with Jonathan fighting, deactivating a bomb or waving his fans after getting out of the limousine. I was puzzled at first: What is going on? Have I missed any of previous episodes? But you see, Joss Whedon (the producer of Buffy and now he does Marvel films) is not a fan of explanations. He just throws it all at you and you, all confused but intrigued, keep watching
So Jonathan is like a Superman, Ironman, James Bond and Vampire slayer together. He saved the world from ending (a lot), starred in Matrix, can sing splendidly, graduated medical school, gives expertly advices on romantic relationships, plays basketball like a pro, invented internet and has his own swimsuit calendar.
Which reminds me another Mr. Awesome:
However, Jonathan’s awesomeness comes at the expense of other characters, especially Buffy. She’s suddenly not so important, even though she’s a vampire slayer and even her mental capacities are surprisingly limited.


As a die-hard Twin Peaks fan I was smitten by the episode named Restless, which successfully takes many motives from TP. Firstly, we have dreams. In Twin Peaks dreams are encrypted solutions to Laura Palmer’s murder. In Restless, everybody falls asleep in front of TV and they have funny dreams. While most final episodes usually contain an ultimate badass fight with a major badass of the season, these matters were already solved before and Restless concentrated on foreshadowing and character analysis.
Willow’s dream includes a Greek poem, black kitten, school play, shenanigans. She, despite being/having been a notoriously shy person, is somehow starring in a high-school production of Death of a Salesman and Giles, the show director, gives the last instructions to the whole cast:
"…Now everyone that Willow's ever met is out in that audience, including all of us. That means we have to be perfect… Acting is about hiding." 
Just the regular Death of a Salesman, what did you think?
Then all the sounds suddenly stop and the following silence and red drapes immediately reminds you of Twin Peaks, well, if you’re at least half of the fan I am.
Had to come.
Just like the shaking hands or the weird guy with the tray of cheese or the whole idea of something hunting you in your sleep.
I don’t want this post to get too long so I’m going to skip Zander and Giles, who both have their own dreads and fears reflected in their dreams. Also discussing Buffy’s dream would give you spoilers, so I’m just going to put this still here.
The fear of parents being always around…?
I absolutely love how the show can be both: mysterious and comical at the same time. Just like Twin Peaks – THE MOTHER OF TV AND CINEMA TODAY!
It’s so full of foreshadowing yet after watching you don’t feel much smarter because the writers hid all the clues pretty well. I’m in the middle of season 6 now and I’m starting understand what some of those things meant and it’s remarkable that the writers thought through what will happen in the future because to be honest some other TV shows feel like their writers just invent things "on Sunday evening" and the stories don’t make much sense.
Buffy did well, once again.
PS: It depends on how much time I'll have in the future, but I'm planning to rewatch Twin Peaks for gazillionth time, this time in German, so there's a post about it in near future too.



Vianoce skončili a, v mojom prípade už aj povianočné nákupy. Vždy som si myslela, že ak by sme posunuli Vianoce o týždeň-dva neskôr, mohli by sme si kúpiť oveľa lacnejšie darčeky, a tým pádom aj viac. Okrem toho zima od januára do jari by bola kratšia a znesiteľnejšia, ak by Vianoce začínali o troche neskôr. Má ešte niekto iný pocit, že každý rok zima nie a nie skončiť?
Dnes som si pripravila to najlepšie z Buffy, dve epizódy zo štvrtej série: jednu komickú a jednu surrealistickú.
Pozor, menšie spoilery.
Jednou z tých najlepších častí je Superstar. Keďže Buffy je seriál o nadprirodzenom svete a obsahuje rôzne nadprirodzené motívy, nielen upírov a ich zuby, scenáristi mali ohromnú slobodu urobiť prakticky čokoľvek. Mali sme časti s paralelnými vesmírmi, zámenu tiel, zúfalé puberťácke sny, ktoré sa začali plniť, všeobecnú stratu pamäti, jednoducho kadečo. Superstar je ďalšou z takých častí. Jonathan je jedna z vedľajších postáv, ktoré mali toľko šťastia, že sa im ušlo aj meno a občas nejaký drobný príbeh. Vždy to bol trápny kockáč bez priateľov, s nízkym sebavedomím a výškou do 160 centimetrov.     
Na začiatku časti vidíme ako Buffy, pomaly všemocná premožiteľka upírov, objaví pelech upírov a prekvapivo skonštatuje, že ona a jej Scooby gang potrebujú pomoc. Ja na ňu kričím: „Hej, Buffy, si predsa premožiteľka upírov! Čo sa to deje?“ Ale ona ma nepočúva a miesto toho ide za týmto chlapíkom: 
Jonathan vyrástol a ešte aj úvodné titulky sa zmenili: je tam veľa scén, v ktorých Jonathan bojuje, deaktivuje bombu alebo máva fanúšikom po tom, ako vystúpil z limuzíny. Najprv som bola zmätená: Čo sa to deje? Zmeškala som náhodou nejakú predchádzajúcu časť? Ale viete, Joss Whedon (producent Buffy a teraz robí Marvel filmy) nie je fanúšik klasickej expozície. Proste to na vás všetko hodí a vy, zmätení, ale zvedaví pozeráte ďalej.
Takže Jonathan ako Superman, Ironman, James Bond a premožiteľ upírov dohromady. Zachránil svet pred apokalypsou (veľa krát), hral v Matrixe, vie úžasne spievať, vyštudoval medicínu, dáva profesionálne rady do milostného života, je dokonalý basketbalista, vynašiel internet a nafotil kalendár v plavkách.               
Giles, ty máš Jonathanov plavkový kalendár? 
Nie.... 
No áno, bol to darček.
Čo mi náramne pripomína tohto fešáka: 
Nachystejte mi uzenáče, na snídani jsem zpátky.
No Jonathanova úžasnosť je na úkor ostatných postáv, hlavne Buffy. Zrazu nie je taká dôležitá aj keď je stále premožiteľka upírov a ani jej rozumová kapacita nie je to, čo bývala. 
Sklapni, Betty.
Volám sa Buffy, ty veľký, blonďavý… hlúpy chlap. 



Ako obrovského fanúšika Twin Peaks ma časť s Názvom Nepokojní úplne ohromila, pretože úspešne použila veľa motívov z Twin Peaks - skvelého seriálu, ktorý nik v našich končinách nepozná (škoda, preškoda). Po prvé, máme tu sny. V Twin Peaks je v snoch zašifrované riešenie vraždy Laury Palmer. V časti Nepokojní každý zaspí pri pozeraní filmu a má podivné sny. Zatiaľ čo posledné epizódy sérií zvyčajne zahŕňajú obrovský posledný super-boj s hlavným zloduchom série, takéto záležitosti za vyriešili v predchádzajúcej časti Buffy a časť Nepokojní sa sústredila na analýzu a naznačenie budúceho deja seriálu.
V sne Willow sa objavuje grécka poézia, čierne mača, školská hra, no proste guláš. Napriek tomu, že je/bola známa ako najhanblivejšia osoba v celom seriáli, z akéhosi zvláštneho dôvodu má hrať v školskej produkcii hry Smrť obchodného cestujúceho a Giles, ako režisér, dáva inštrukcie všetkým hercom:
"…Takže každý, koho Willow kedy stretla je v publiku. Vrátane nás. To znamená, že musíme byť perfektní… Hranie je o skrývaní." 
Ó, dobrý deň, mladá slečna. Mám vám pomôcť s tým mliekom?
Taká obyčajná adaptácia Smrti obchodného cestujúceho.
Potom všetky zvuky zrazu prestanú a nasledujúce ticho spolu s červenými závesmi vám okamžite pripomenie Twin Peaks, teda ak ste aspoň z polovice taký fanúšik ako ja. 
Muselo to prísť.
Ešte uvidíme roztrasené ruky, divného chlapíka so syrom a v podstate celý nápad, že vás čosi prenasleduje v snoch je pôvodne z tohto seriálu.
Nechcem, aby sa to tu príliš natiahlo takže preskočím Zandera a Gilesa, ktorí prežívajú obaja vlastné životominšpirované horory odrazené vo svojich snoch. Navyše rozoberanie Buffynho snu by toho odhalilo príliš veľa, pokiaľ to plánujete pozerať. Tak sem dám len toto: 
Mami, prečo bývaš v stene?
Strach zo všadeprítomných rodičov...?
Najviac ma vždy osloví, keď príbeh dokáže byť oboje: záhadný a komický zároveň. Presne ako Twin Peaks – MATKA TELEVÍZIE A FILMU AKO ICH POZNÁME DNES!
Táto časť je taká plná náznakov budúceho deja, no po skončení sa necítite oveľa múdrejší, pretože všetky stopy sú skryté dosť starostlivo. Ja som práve v polovičke 6 série a akurát začínam chápať, čo niektoré z motívov znamenali a je to ohromné, že tvorcovia to všetko premysleli na niekoľko sérií dopredu. Pri niektorých iných seriáloch mám totiž pocit, že sa zápletky vymýšľajú akoby "v nedeľu večer" a výsledok potom nedáva žiadny zmysel.  
Buffy trafila do čierneho, zas a znova.
PS: Záleží na tom koľko času budem mať, ale plánujem si po gaziliónty raz pozrieť Twin Peaks, tentoraz v nemčine, takže niekedy v budúcnosti sa to objaví aj príspevok aj o tomto seriáli.



No comments:

Post a Comment

Note: only a member of this blog may post a comment.