Tuesday, 28 January 2014

Cast away on the Moon / Ostrovy menom Kim (2009)

“A botched suicide attempt leads to homeless horticulture and a long distance relationship with an agoraphobic voyeur. I'm serious. The man finds romance while living alone on an island inside a big plastic duck.” /Rotten Tomatoes/
“Zbabraný pokus o samovraždu vedie k bezdomovectvu, poľnohospodárstvu a vzťahu na diaľku s agorafobickou voyerkou. Myslím to vážne. Muž nájde lásku zatiaľ čo žije na pustom ostrove vnútri veľkej plastovej kačky.” /Rotten Tomatoes/
I'm gonna be honest. I was so excited about starting watching Twin Peaks for 6th (?) time I completely forgotten to put here my new blogpost. Expect a post about it next week.

I got a tip for Cast away on the Moon a few months ago and I really planned to watch it. However, I kept putting it off, I don’t know what was the reason. Maybe the fact I really don’t understand Asian culture – which for me consists for geishas and manga comics (I call them Chinese pictures). The first doesn’t speak to me very much and the latter truly horrifies me to be honest. I decided to give it a chance then. I don’t know where to start now. I’m not the only one apparently, since most of the reviewers on imdb.com say the same repeatedly and then encourage people to watch it themselves. 
A man fails to commit suicide by jumping off the bridge and the river washes him up on the coast of a small island, from which he cannot get back to the town, that is, ironically, so close. This is the first similarity and also the difference between this film and Castaway with Tom Hanks. I haven’t seen that one so I can’t compare, but the reviewers on imdb.com say guess what. Saying that it’s a Castaway copy or that it’s a romantic comedy doesn't actually say anything essential about the film. As one reviewer said: It’s a feeling.
It was an interesting idea to introduce the characters with their flaws, mental problems and failures and then have them redeem themselves. The actors did a wonderful job in portraying wide range of emotions so believably, so unhollywood-like, while the script includes all that was necessary to say, not a word more, and from the visual aspect the film is superb. It’s hard to review something that you like. I wrote a post about Lolita, where I mentioned Fifty Shades of literary Hell and I could rant about it for days. Nevertheless, when I find something great I always feel like a stuttering idiot who keeps repeating “this is awesome, watch it now”.
I wouldn't change a thing about it, not a single thing. Except for that poster. And marketing. How on earth nobody knows this?!


Budem úprimná. Včera som začala po šiesty (?) krát pozerať Twin peaks a tak ma to nadchlo, že som jednoducho zabudla pridať ďalší príspevok. O spomínanom seriále môžete očakávať post nabudúci týždeň. 

Pred pár mesiacmi som dostala tip na Ostrovy menom Kim a naozaj som mala v pláne si to pozrieť. No odkladala som to, ktovie z akého dôvodu. Možno preto, lebo ázijskej kultúre vážne nerozumiem – a tá pre mňa pozostáva z gejší a manga komixov, ktorým hovorím čínske obrázky. A aby som bola úprimná, to prvé ma až tak nefascinuje a to druhé ma desí na najvyššiu možnú mieru. Aj tak som sa však rozhodla dať filmu šancu. A teraz neviem kde začať. Evidentne nie som jediná, keďže väčšina recenzií na imdb.com opakuje dookola to isté a odporúča ľuďom, aby si film pozreli a csfd.cz je z toho tiež väčšina ľudí nadšená.
Mladému mužovi sa nepodarí spáchať samovraždu skokom z mosta a rieka ho vyplaví na malom ostrovčeku, z ktorého sa nemôže dostať späť do mesta, ku ktorému je ironicky skoro na dosah. Toto je prvá podobnosť a zároveň rozdiel pri porovnaní so stroskotancom s Tomom Hanksom. Ten som nevidela, takže nemôžem porovnávať, ale recenzie na imdb.com hovoria hádajte čo. Povedať, že je to kópia Stroskotanca alebo že je to romantická komédia, to na popis filmu ani zďaleka nestačí. Ako jedna z recenzií hovorí: je to pocit.  
Je to zaujímavý nápad predstaviť postavy prostredníctvom ich chýb, mentálnych problémov a zlyhaní a potom ich nechať, aby „vyrástli“. Herci boli skvelí a disponovali naozaj veľkou škálou emócií, ktoré boli uveriteľné a dosť vzdialené od toho, čo ponúka Hollywood. V scenári je každé slovo na miesto a ani jedno navyše a aj z vizuálneho hľadiska je film krásny. Je ťažké robiť recenziu na niečo, čo sa mi páči. Pred pár mesiacmi som písala o Lolite, kde som spomenula Päťdesiat odtieňov literárneho pekla a o tom by som mohla „básniť“ celé dni. No keď nájdem niečo úžasné, vždy sa cítim ako koktajúci idiot a dookola opakujem „je to super, choďte si to pozrieť“. 
Na filme by som nezmenila nič, ani jednu vec. Teda okrem toho plagátu. A marketingu. Prečo to tu dočerta nikto nepozná?! 



No comments:

Post a Comment

Note: only a member of this blog may post a comment.