Monday, 13 January 2014

Terry Pratchett - The Truth/Pravda (2000)


“Lies could run round the world before the truth could get its boots on.
„Lež oběhne svět dríve než si pravda stihne obout boty.“

Today I’m gonna tell something about a book that I’d read several times and then I decided to buy it anyway. About The Truth.
“Dwarfs found a way to change lead to gold,” says the latest rumour and then it flies faster than lightning sped through every street and house in the glorious city of Ankh-Morpork. The largest and most influential of all the cities on Discworld, the world that is carried on the backs of huge elephants that stand on the shell of an enormous turtle called Great A’Tuin, is about to finally enter the future. It would be quite complicated to enter anywhere else.
'Oh, I think it's time to embrace the exciting challenges presented to us by the Century of the Fruitbat,' said the Bursar. 'We . . . That's the one we're just about to leave, sir. 'Then it's high time we embraced them, don't you think?' (The Discworld people don’t use numbers for years and centuries like we do)
Everything can be on the magical world of Discworld: the power and misusing it, elitism, corruption, the magic of moving pictures and music, fairy tales, religious issues, Shakespeare and Faust, racism and fascism, wars, dictatorship, opera, Christmas and other traditions, detectives, Australia, the rights of minorities, crime and lots of politics. The 24 books about Discworld had everything that we have in real world, except for maybe one significant topic: media.
Now the fascinating world of news and newspapers is coming to the Discworld too. And if there are media there must also be some:
a,    Politics
b,    Crime
c,    Racism and elitism
d,    Corruption
e,    The rights of minorities
f,     All of the above.
After a group of dwarfs bump into William de Worde (literally, they run him over while they were pushing their big printing press, accidentally, that is) they start publishing the first newspaper named Ankh-Morpork Times. The city is full of various exciting stories and people who want the world to know that they’ve grown vegetables of funny shapes. However, the things get very nasty when an incomprehensible crime happens. William de Worde with his colleagues: dwarfs, Sacharissa – a reporter, Otto Schrecklich – a dedicated vampire photographer and other start looking for the truth behind this nonsensical event.
'And if I am not mistaken, ve have a successfully etched picture! All of vich only goes to show vot ve can achieve ven our brains are not clouded by thoughts of open vindows and bare necks, vich never cross my mind at all zese days because I am completely beetotal.'
At this point there are more and more obstacles in form of, for example, a new newspaper rival Ankh-Morpork Inquirer, which articles I found particularly hilarious.
Apart from the new characters, the staff of Times, sadly one book heroes, we also meet our beloved old friends, such as Foul Ole Ron and his smell:
“There was this to be said about the Smell of Foul Ole Ron, an odour so intense that it took on a personality of its own and fully justified the capital letter… It had developed to such a degree that it now led a semi-independent life of its own, and often went to the theatre by itself, or read small volumes of poetry. Ron was outclassed by his Smell.”
Or Altogether Andrews, another from the group of well-known beggars:
“Altogether Andrews was one man with considerably more than one mind. … Jossi, Lady Hermione, Little Sidney, Mr Viddle, Curly, the Judge and Tinker…. Nobody in the body answered to the name of Andrews. In the opinion of the Duck Man, who was probably the best in the crew at thinking in a straight line, Andrews had probably been some innocent and hospitable person of a psychic disposition who had simply been overwhelmed by the colonizing souls.”
Pratchett comes with a crucial and timeless testimony about the world around us, but being the Writer with capital W, he never forgets to entertain us. And I don’t mean Black Swan or Hunger Games entertainment. I mean real ha-ha-ha kind of fun, which is really appreciated since this is quite a dark topic.
PS: If you want to know more about this wonderful author, I suggest reading this article.



Dnes vám poviem čosi o jednej z tých kníh, ktoré som už niekoľko krát čítala a napriek tomu mi stálo za to si ju potom ešte kúpiť za vlastné peniaze. O Pravde.
“Trpaslíci sa naučili meniť olovo na zlato,” tvrdí najnovšia klebeta, ktorá vzápätí preletí rýchlosťou svetla každou ulicou a domom slávneho mesta Anhk-Morpork. Najväčšie a najvplyvnejšie mesto Zeměplochy, sveta ležiaceho na chrbtoch obrovských slonov, ktoré stoja na pancieri ohromnej korytnačky nazvanej Veľká A’Tuin, sa práve chystá vstúpiť do budúcnosti. Bolo by predsa ťažké chcieť vstúpiť niekam inam, však?
„Oh, já si myslím, že už je načase vykročit vstříc vzrušujícím výzvám, které před nás staví století Ovocného netopýra,“ odpověděl kvestor.

„Ale to... to je právě to století, které se chystáme opustit, pane.“

„No, právě proto už je nejvyšší čas, abychom se těm výzvám konečně postavili, nemyslíte?“

(Na Zeměploche nepoužívajú číselné označenie storočí a rokov)
Na Zeměploche už bolo všetko: moc a jej zneužívanie, elitárstvo, korupcia, čaro pohyblivých obrázkov a hudby, rozprávky, náboženské otázky, Shakespeare a Faust, rasizmus a fašizmus, vojny, diktátorstvo, opera, Vianoce a iné tradície, detektívky, Austrália, práva menšín, zločin a veľa veľa politiky. V 24 knihách sme sa stretli už hádam so všetkým, čo existuje v reálnom svete, teda možno okrem jedinej nezanedbateľnej témy: médiá.
A teraz tento fascinujúci svet novín a noviniek prichádza aj na Zeměplochu. A ak tam budú médiá, tak tam nutne musí byť aj:
a) politika
b) zločin
c) rasizmus a elitárstvo
d) korupcia
e) práva menšín
f) všetky možnosti.
Po tom, čo skupina trpaslíkov narazí na Mikuláša zo Slova (a to doslova, zrazili ho, keď išli s veľkým tlačiarenským lisom, teda náhodou, aby bolo jasné) začnú spolu vydávať prvé noviny nazvané Ankh-Morporská Kométa. Mesto je plné úžasných historiek a ľudí, ktorý sa chcú podeliť so správami o zelenine podivných tvarov, ktorá sa im urodila. No veci začnú byť veľmi nepríjemné, keď sa v meste odohrá nepochopiteľný zločin. Mikuláš zo Slova so svojimi kolegami: trpaslíkmi, reportérkou Sacharózou, oddaným upírskym fotografom Ottom Schrecklichom a ostatnými, začnú hľadať pravdu o celom podozrivom zločine.
„A pokut se nemýlím, tak máme nádcherně fyleptaný oprázek! A to fšecko jenom tokasuje, co můšeme tokázat, ktyž naše chlafy nejsou sataženy mračny planých úfach a myšlenek na otefřená okna a naché krky, což f posledních tnech mě ani na mysl nepřišlo, protože já jsem absolutkrfoabstinent!“
 V tomto momente sa objavujú nové a nové prekážky vo forme napríklad nových konkurenčných novín Anhk-Morporský Informátor, ktorého články ma mimoriadne pobavili.
Okrem nových postáv, zamestnancov Kométy, ktorí sú však bohužiaľ hrdinovia jednej knihy, sa tiež stretávame s našimi obľúbenými starými známymi, ako je napríklad Starý Smrďa Rum a jeho Zápach:
Jednu věc je třeba Zápachu Starého Smrdi Ruma přiznat. Byl to odér tak mocný, že si vytvořil svou vlastní osobnost a plně si zasloužil to velké písmeno na začátku. Zápach se vyvinul do takové dokonalosti, že si žil vlastním, napůl nezávislým životem a často sám chodil do divadla nebo si četl útlé svazečky poezie. Zápach Smrdi Ruma žil o třídu výš než jeho pán.
Alebo Ondra Dokopy, ďalší z tejto skupinky známych žobrákov:
Ondro Dokopy byl jeden muž, v jehož hlavě se ovšem vyskytovala více než jedna mysl.. Jinak v jeho hlavě žili Jožo Dokopy - jeho bratr, lady Hermiona, malý Sidney, pan Vidlák, Kudrnáč, Soudce a Myslitel.…. Na oslovení Ondro v jeho těle nikdo nereagoval. Podle mínění Kachního muže, který byl ve společnosti pod mostem pravděpodobně nejlepší expert na přímé myšlení, byl Ondro nejspíš jakási nevinná a pohostinná osoba, obdařená psychickým darem, jež byla jednoduše zatlačena do pozadí přesilou osobností okupujících..”
Pratchett prichádza s dôležitým a nadčasovým svedectvom o svete okolo nás, ale keďže je to Spisovateľ s veľkým S, ani na chvíľu nás nezabudne zabávať. A nemám na mysli zábavu podobnú Čiernej labuti alebo Hrám o život, ale cha-cha zábavu, ktorú čitateľ ocení, pretože sa jedná o dosť vážnu tému.
PS: kto vie po anglicky a chcel by sa dozvedieť o tomto skvelom autorovi viac, odporúčam tento článok.


No comments:

Post a Comment

Note: only a member of this blog may post a comment.