Sunday, 23 March 2014

Tillsammans/Together/Spolu (2000)



Tet: Is your mom a lesbian?
Stefan: What?
Tet: Mine is, and is probably in love with yours.

Tet: Je tvoja mama lesba?
Stefan: Čo?
Tet: Moja je a myslím, že sa zaľúbila do tvojej.

I'm always curious about tips for new films, books or anything worthy of attention. I can't promise you I'll check it out but if you're really really positive that your tip is the best and I should give it a try, the keyword is WEIRD. Say that something is a little weird or totally weird and I'll surely put it in my calendar.
Two weeks ago I was said that a Swedish film from 2000 named Tillsammans/Together was somewhat weird (however, not as weird as Sonner av Norge). Then I did some googling for more info and reviews describe it as a feel-good film and it really is. A family is falling apart, the father (Michael Nygvist) is rolling on the floor out of sheer despair... and ABBA's SOS is playing in the background?! The whole time one doesn't know how to react - is it a tragedy or a comedy gold? - but then one makes peace with that uncertainty quite fast and just enjoys whatever the film brings.
According to the rules of Scandinavian filmography we're presented male and female ..."apparatus" in the very first five minutes of the film. Just like kids aged 10 and 12 are (probably another rule, I guess). I'm still wondering whether there are no social services or whether they didn't exist in 1970s - the film is set in that period. also when discussing children, even as a person who likes children only in my gulasch I gotta admit that those scenes with kids were adorable and absolutely hysterical (for example the Pinochet scene).
A childaffair - they're even wearing matching sweathers.
The film reflects on several stories: quarreling parents; the desperate attempts of the alcoholic father Rolf to get the children back; the new life of the mother Elisabeth, who ran away with them to a commune of hippies lead by her brother Goran. Goran and his girlfriend, who takes their hippie lifestyle a little bit too seriously in terms of sharing. At one point her favourite fuckmate Erik leaves the commune. Then he yells at a gatekeeper at the royal palace in the middle of the night because his a diehard communist.
Poor Lena has an unbelievably devoted boyfriend in Goran, who doesn't hesitate to console her in those difficult times after Erik's departure.
Another hippie couple living in the commune seriously discusses Pippi Longstocking being a capitalist pig.
These are just few of many sweet and cozy moments the film has to offer. Despite of some shock-factor, this is not the most typical Scandinavian film because there's no tragedy in it. As I said before it is a feel-good film through and through and you can boldly watch it on a bad day to make yourself feel better. It will definitely do the trick. Characters' eventual happiness will warm your heart and make you grin ear to ear in spite of a little disappointment at the end because after 100 minutes it's over and you gotta leave these adorably insane people.



Vždy som zvedavá na nové tipy na filmy, knihy, seriály alebo čokoľvek čo stojí za pozornosť. Nikdy nesľubujem, že si to pozriem, ale ak ste si vážne istí, že máte tip na najlepšiu vec na svete a chcete sa podeliť, heslo je DIVNÝ. Povedzte, že niečo je trochu divné alebo úplne divné a ja si to hneď zaradím do kalendára.
Pred dvoma týžňdami mi niekto povedal, že švédsky film Tillsammans/Spolu z roku 2000 bol trošku divný (ale nie až tak ako Synovia Nórska). Potom som hľadala nejaké info a recenzie film popisovali ako skvelý na navodenie fajn nálady a mali pradu. Rodina sa rozpadá, otec (Michael Nygvist) sa od zúfalstva doslova váľa na zemi... a do toho hrá SOS od ABBY?! Celý čas človek nevie ako má reagovať - je to tragédia, či komediálny skvost? - ale potom sa s tou neistotou celkom rýchlo zmieri a raduje sa s toho, čo film prináša.
Podľa pravidiel škandinávskeho filmu sme vystavení ženským a mužským..."aparátom" už v prvých 5 minútach filmu. Presne tak ako tie 10 a 12 ročné deti tam (to je asi ďalšie pravidlo). Stále sa čudujem, či v týchto krajinách nie sú sociálny pracovníci, či len 70. rokoch tam neboli - film sa odohráva v tom období. A keď už hovoríme o tých deťoch, ako človek, ktorý má rád deti akurát tak v guláši musím priznať, že boli podarené a ich komediálne scény boli úplne dopopuku (napríklad scéna s Pinochetom).
Detská milostná aféra - ešte aj tie svetre si zladili.
Vo filme sa prelína viacero príbehov: rozhádaní rodičia; zúfalé pokusy otca-alkoholika získať deti späť; Elisabetin nový život, keď utečie od manžela do hipisáckej komunity jej brata Gorana. Goran a jeho priateľka, ktorá berie hipisácky životný štýl príliš vážne, hlavne pokiaľ ide o zdieľanie. V istom momente jej obľúbený nabíjač Erik odíde z komunity. Ten potom vreští na strážcu kráľovského paláca uprostred noci, lebo je skrz-naskrz komunista.
Neber to osobne, ale si proste tak blbý, tak strašne sprostý.
Ubohá Lena má našťastie k dispozícií oddaného priateľa Gorana, ktorý neváha a utešuje ju v ťažkých chvíľach po Erikovom odchode.
Možno sa vráti.
Ďaľší pár, ktorý žije v tejto hipisáckej komunite odhalil šokojúcu pravdu - Pippi Dlhá Pančucha je kapitalistická sviňa.
To nekonečné hľadanie vecí. Veci,veci, samé veci...
A toto je len pár z mnohých milých a v podstate útulných momentov, ktoré film ponúka. Napriek istej šokovej úrovni by som nepovedala, že je to typický škandinávsky film, lebo tam nie je žiadna tragédia. Ako som už spomenula je to film na dobrú náladu a smelo si ho pozrite, keď budete mať zlý deň a budete sa chcieť cítať lepšie. Toto definitívne zaberie. Šťastie postáv na konci vás zohreje pri srdci a vykúzli široký úsmev, aj napriek tomu malému sklamaniu z toho, že sa budete musieť s podarene bláznivými postavami po 100 minútach rozlúčiť.


No comments:

Post a Comment

Note: only a member of this blog may post a comment.