Sunday, 6 April 2014

Tropico 4 (2011)


I haven’t written a review of a computer game yet and that’s because I don’t play many and and if I do most of them bore me very easily. However, a few months ago I found Tropico 4 and even though it’s not the latest stuff on shelves I've liked it for a long time. As a girl I like mostly simulations, which are either Sims (stop laughing, that game is very educating when it comes to languages) or city building simulators. I used to play some of those a long time ago, in my past life when I had much more time.

Shortly, you, as a player, are the leader of this Caribbean communistic paradise in 1950s – 80s – practically living the life of Fidel Castro. You rule, you build, you appoint ministers, you decide on working conditions and wages for everybody, you can also fire people from any job, incarcerate them or arrange an accident... However, you need to keep all the factions in your country satisfied (socialists, capitalists, environmentalists, religious, militarists you name them) but it all depends on you whether you decide to be a benevolent leader or a dictator who exploits his people in sweatshops to sell expensive goods to westerners.
 So what is it that I like about Tropico 4:
1. My computer is not the sharpest crayon in the box so a game from 2011 is a reasonable idea.
2. Building a town, developing infrastructure, rising the living standard of citizens makes me feel relevant more than killing faceless bad guys in an ugly-ass camo uniform. Shouldn’t I run for a president?
3. This game is hilarious. I’m sucker for many things and good jokes are definitely one of my highest priorities. The game pokes fun at politics and I love the encephalic caricatures that may remind you some politicians of previous decades.
If you’re easily offended by racial stereotypes beware of the comical accents and other cultural insensitivities. However, if you can just laugh it off you’ll have hella a lot of a good time.


Whether there’s a Russian ambassador with sultry voice asks you for a financial donation to speed-up another revolution or an American ambassador doing the same only saying “being such a great country is a hassle”  nobody can say that the life in Tropico is dull.
4. Vintage. As mentioned before the game is set in 1950s – 80s with the topics and story and the technical inventions of those times. The Caribbean theme adds even more laid back atmosphere to the paradise Tropico is.
5. As “El Presidente” you can choose to create a character on your own or become one of premade characters such as Fidel Castro, Evita Perez, Augusto Pinochet etc.Which is rather horrifying when you think about it.
6. When loading a game there are some famous dictators/politicians or other well-known persons quotes on the screen to make you entertained.
7. Some of the maps are truly beautiful.
If I had more time I might find some other strong points of the game, but I think these 7 are good enough a reason to give Tropico 4 a try.


Ešte som sem nenapísala ani jednu recenziu na hru a to preto, lebo ich veľa nehrám a ak si nájdem čas, väčšina z nich ma veľmi rýchlo začne nudiť. Ale pred pár mesiacmi som objavila Tropico 4 a aj keď to nie je žiadna novinka, predsa len ma baví už dlhšie. Ako dievča mám rada simulácie, teda buď Sims (nesmejte sa mi, tá hra je ako stvorená na výučbu cudzích jazykov) alebo budovanie mesta. Takých som hrala dosť kedysi v minulom živote, keď som mala viac času.

V skratke, ocitnete sa v koži vodcu Karibského komunistického raja niekde medzi rokmi 1950 - 1980 - a v podstate žijete život Fidela Castra. Vládnete, staviate, menujete ministrov, rozhodujete o pracovných podmienkach a plat každého jedného občana, môžete hocikoho vyhodiť z práce, uväzniť alebo zinscenovať nehodu... No musíte zabezpečiť spokojnosť rôznych politických frakcií (socialisti, kapitalisti, enviromentalisti, veriaci, militaristi, ale ich je!), aj keď to záleží na tom, či sa rozhodnete byť dobrý "el presidente" alebo diktátor, ktorý využíva svojich ľudí ako lacnú pracovnú silu v tích najhorších továrňach, aby predal západu predražené výrobky.
Takže čo sa mi na Tropicu 4 páčilo:
1. Môj počítač už dávno nie je tých čím býval, takže hra z 2011 je dobrý nápad.
2. Budovanie mesta, celej infraštruktúry, zvyšovanie životnej úrovne občanov ma napĺňa väčším pocitom zadosťučinenia ako zabíjanie zloduchov bez tváre a v otrasnej maskáčovej uniforme. Namala som za prezidenta kandidovať ja?
3. Táto hra má úžasný zmysel pre humor. Mám rada všeličo, ale humor je medzi mojimi prioritami na horných priečkach. Hra si robí fantastickú srandu z politiky a neverím, že by mohol existovať niekto, kto nevybuchne smiechom pri pohľade na encefalitické karikatúry pripomínajúce politikov bývalých dekád.
Maják nádeje
Je mojou... príjemnou... povinnosťou informovať vás, že OSN vám udeľuje cenu Maják nádeje za inšpiráciu pre všetky malé národy na svete. Vy ste...hrdým... príkladom toho... o čo by sa tieto malé národy mali pokúšať.
S pozdravom  Brunhilda van Hoof
PS: Stále vás nenávidím.
Vládny kabinet
El Presidente, som senátor Nick Richards a a reprezentujem Americký národ veľkolepého štátu Nebraska.
Nie som žiaden podvodník.
Ak sa ľahko urazíte pri rasových stereotypoch, tak to si dajte pozor na rôzne komické prízvuky a iné kultúrne necitlivé záležitosti. Pokiaľ vás to však netrápi, tak sa kráľovsky pobavíte.
Hru som hrala v angličtine, takže tento obrázok je moja jediná informácia o českom preklade. Vyzerá to však rovnako politicky nekorektné a zábavné ako anglická verzia.
Či už od vás ruská veľvyslankyňa zvodným hlasom dranká peniaze na urýchlenie ďalšej revolúcie alebo americký veľvyslanec robí to isté hovoriac "byť takou úžasnou krajinou ako je USA nie je med lízať", v Tropicu sa stále niečo deje. 
4. Retro. Ako som už spomenula, hra sa odohráva v 1950 až 1980 rokoch, vrátane tém, príbehu a technických výdobytkov oných čias. Karibská tematika iba pridáva na pohodovej atmosfére v raji menom Tropico.
5. Nielen že ste v koži "el Presidenta", môžete si vytvoriť postavu vlastného diktátora alebo si vybrať niektorého z nasledových: Fidel Castro, Evita Perez, Augusto Pinochet atď. Pri hlbšom zamyslení človeka až zamrazí.
6. Pri načítavaní hry vás zabávajú citáty známych diktátorov/politicky významych osobností.
7. Niektoré mapy majú skutočne prekrásne zákutia
Ak by som mala viac času, asi by som našla aj ďalšie silné stránky, ale myslím že aj týchto 7 dôvodov je dosť dobrých na to, aby ste to s Tropicom 4 skúsili.




No comments:

Post a Comment

Note: only a member of this blog may post a comment.