Sunday, 10 August 2014

Tales of Mystery and Imagination (1839)

“I have great faith in fools - self-confidence my friends will call it."

"Pred bláznami mám veľký rešpekt. Moji priatelia tomu hovoria sebavedomie."
A few weeks ago a bombastic phrase somehow occured my my mind: Tales of Mystery and Imagination! "If I ever write a book, this will be its name," I thought. Then I googled it, just in case. Well it turned out that Edgar Allan Poe came up with it earlier. "Ah shit!"  Then I started wondering what it was about and since I haven't read anything by him lately plus his short stories are, you know, short, I decided to read the collection.
Edgar Allan Poe lived and wrote in the first half of 19th century and he was smart enough to make use of the trends in literature in those decades. He's one of those authors, who managed to be popular and literary valuable at the same time. Even though he's more infamous for marrying a 13-year old, you might recognize him as the author of notoriously known poem Raven.
The literary trend that was in fashion in the first half of 19th century was Gothic literature. Edgar realized that people liked to be afraid and willing to pay for it. Despite today it looks like everything written (or composed for that matter) in the past is classic and valuable, this is far from truth. Gothic novel was a popular but cheap genre similar to Danielle Steel today. Even though Edgar wrote for money too, he was a talented writer, who took artistic value very seriously, which is the reason of his great success.
So what to expect from Gothic literature and from Edgar Allan Poe? The themes, motives and symbols of:
  • Haunted house - in the story The Fall of the House of Usher the mansion seems to be alive and to have shaped the lives of all generations of Ushers. At the end it seems to fall through to hell. How dramatic!
  • A mysterious illness - in at least half of the short stories. For example in The Masque of the Red Death - a disease similar to black plague (only it's bloodier - see, Gothic means gory) comes personally to a party to kill. Here's also the broken masquerade trope, as the party is thrown to forget that illness, so it's quite immoral and we can see the death as revenge.
  • Schizophrenia - most prominently in William Wilson: A guy wears the same clothes, went to the same school, imitates you, is the same age, has the same name and tries to stop your evil deeds? How about that? Here it actually becomes a guilt and conscience trope.
  • Villain's point of view - okay, I'm not really sure if this is true Gothic trope, but Edgar uses it a lot and I like it. It is a great device and should be generally used more in literature or films.
  • Agressivity and madness - in The Tell-Tale Heart a guy kills and old man because he has an ugly eye and it all seems legit to him. You might also notice a handicap trope here too. Guilt comes back haunting pretty fast. Or is it guilt? What if it's truly
"the beating of his hideous heart!"
In The Black Cat - murdering a wife is that kind of thing that tend to happen in Gothic literature and sometimes there's also murdering of animals too, for example magical cats.
Of course, it was a bad move.
Since I was told that my articles are too long, I decided to stop here and if you want to know more about Gothic literature there's a link below.
The most I enjoyed the story The Masque of the Red Death and the message it has. Prince Prospero makes a party in a castle in 7 great halls decorated lavishly, each in different colour, the last one is black with red windows. The halls are organized from east to west, in one line but in such a way one cannot see from the first one to the last one. No one of the party guests wants to hang out in the black room with the ominous clock that strikes every hour creating an awkward silence. Call me dumb but I didn't realize the meaning until I read Sparknotes.
Another Edgar's favourite device that is often underestimated today is mystery. As long as you have it nobody can take eyes off the story. The moment you start to explain it it's lost and you need to bring something equally interesting to keep people hooked. And that might be very difficult or even impossible. Supernatural TV shows gradually (usually too fast) uncover, dissect and scientifically describe their mysteries and they suddenly become new rules, a new reality to live by. And we all know reality is boring. Even though it might work for a while, watching the character struggling to live by those rules, the writers know that they need some bigger replacement for the mystery and most often they use relationships and new villain every few weeks. None of those can last for long. The new villain is usually the most powerful being in the universe, yet he/she's killed after several episodes and replaced by another one, copy-pasting style. Long lost family members and best buds we've never heard of (handled well only on Buffy) keep coming and going and romantic relationships are so dragged and recycled one feels like watching Beverly Hills 90210.
Sorry for prattling. What I wanted to say that Edgar works with the mystery like a pro (or as a pro) and even though he's been dead for 160 years, there's still a lot to learn from him.

PS: I found a nice article about Hitchcock's inspiration by Edgar Allan Poe.
PS2: If you're interested in Gothic tropes or any other tropes read TvTropes. There's everything, I mean really everything. If you like anime, its' there, or even fanfiction or whatever. It's my number 1 site when I need some fun reading. It's educating and really entertaining at the same time.





Pred pár týždňami mi na rozum prišla bombastická fráza: Tajomné a fantastické príbehy (eh, v angličtine to znie lepšie, bohužiaľ)! "Ak niekedy napíšem knihu, bude sa volať takto," pomyslela som si. Potom som si to iba tak pre istotu vygooglila. Ukázalo sa, že Edgara Allana Poea ten názov napadol skôr. "Ooo shit!" Potom som začala rozmýšľať, o čom to asi je a kedže som od neho už dlhšie nič nečítala a kedže ide o poviedky, ktoré sú pochopitelne krátke, rozhodla som sa, že sa do toho dám.
Edgar Allan Poe žil a tvoril v prvej polovici 19. storočia a bol dosť bystrý, aby využil literárne trendy svojej doby. Je jedným z nemnohých autorov, ktorým sa podarilo byť populárny a zároveň písať kvalitne. Aj napriek tomu, že je asi známejší tým, že sa oženil s 13 ročnou dievčinou, možno si spomínate na jeho notoricky známu báseň Havran.
Literárny trend, ktorý fičal v prvej polovici 19. storočia bola gotika. Edgar si uvedomil, že ľudia sa radi boja a radi za to zaplatia. Napriek tomu, že dnes sa nám zdá, že všetko, čo bolo v minulosti napísané (alebo zložené) je klasika a kvalita, nie je to tak. Gotický román bol populárny, ale lacný žáner podobný dnešným románom Danielle Steelovej. Aj keď Edgar písal pre peniaze tiež, bol to talentovaný spisovateľ, ktorý bral umeleckú hodnotu svojich diel veľmi vážne a aj vďaka tomu je úspešný až doteraz.
Takže čo môžeme očakávať od gotickej literatúry a od Edgara? Tieto témy, motívy a symboly:

  • Strašidelný dom - v príbehu Pád domu Usherovcov sa zdá akoby obrovnské panské sídlo ožívalo a formovalo životy velých generácií svojich obyvateľov. Na konci sa zdá, že sa prepadáva do pekla. Fíha!
  • Záhadná choroba - minimálne v polovici gotických poviedok. Napríklad v poviedke Maska červenej smrti vyčíňa choroba podobná čiernemu moru (akurát, že je ešte krvavejšia, lebo gotický znamená krvavý) a dkonca prichádza osobne na párty, aby zabíjala. Je tu aj motív skazeného karnevalu (v oboch významoch), pretože párty sa koná, aby sa nemuselo pozeraťna tú príšernú chorobu, čo vonku vyčíňa, teda je nemorálna a smrť sa dá chápať ako pomsta.


  • Schizofrénia - najvýraznejšie v poviedke William Wilson. Chlapk má oblečené to isé, čo ty, chodil s tebou do školy, imituje ťa, je v rovnakom veku, rovnako sa volá a snaží sa zmariť tvoje diabolské plány? V tomto prípade sa prejavuje téma viny a svedomia.
  • Zloduchov pohľad - okej, nie som si istá, či je to typický gotický nástroj, ale Edgar ho používal veľmi často, čo sa mi páči. Je to niečo, čo by som aj dnes malo viac využívať, či už v literatúre alebo vo filme.
  • Agresivita a šialenstvo - v poviedka Zradné srdce chlapík zabije starčeka, pretože má škaredé oko a zdá sa mu to úplne normálne. Môžete si tu všimnúť aj motív telesného handikepu. Pocit viny prídeveľmi rýchlo. Ale je to skutočne vina? Čo ak je to naozaj
"tlkot toho odporného srdca!"
Čierna mačka - vražda manželky je tiež jedna z typických udalostí gotickej literatúry. môže byť doplnená vraždením zvierať, napríklad čarovných mačiek.

    Niežeby to bol dobrý nápad.
    Už som si vypočula, že moje príspevky sú príliš dlhé, takže ďalšie znaky gotickej literatúry si môžete prečítať po kliknutí na link nižšie.
    Najviac sa mi asi páčil príbeh Maska červenej smrti a jeho myšlienka. Princ Prospero na zámku usporiadal bál, ktorý sa koná v siedmich bohato vyzdobených sálach, každá je inej farby a posledná je celá čierna, okrem okien, tie sú červené. Sály sú všetky na jednej priamke od východu na západ, no z prvej sa nedá vidieť do poslednej, iba do nasledujúcej. Žiaden z hostí sa nechce zdržiavať v poslednej miestnosti, lebo sú tam zlovestné hodiny a pri odbíjaní celá spoločnosť zarazene zmĺkne. Kľudne ma nazvite hlúpou, ale zmysel tejto poviedky som si neuvedomila až kým som si ho neprečítala na Sparknotes.
    Ďaľším Edgarovým obľúbeným prostriedkom, ktorý sa často podceňuje je tajomstvo. Kým ho máte, nikto nie je schopný od príbehu odtrhnúť oči. Hneď ako ho začnete vysvetľovať, stratíte ho a treba vám niečo rovnako zaujímavé, aby ste si čitateľa/diváka udržal. A to môže byť veľmi ťažké alebo dokonca nemožné. Nadprirodzené seriály nám postupne (v dosť rýchlej postupnosti) odhaľujú, pitvajú a vedecky analyzujú svoje tajomstvá a zrazu sa z nich stanú nové pravidlá a nová realita, v ktorej sa žije. A všetci vieme, že realita je nudná. Aj keď to zvyčajne chvíľu funguje sledovať postavy ako sa podľa týchto nových pravidiel pokúšajú žiť, scenáristi vedia, že potrebujú nejakú väčšiu náhradu za stratenú záhadnosť a často použíjú vzťahy a nových zloduchov. Nič z toho dlho nevydrží. nový zloduch je zvyčajne najmocnejšou bytosťou vo vesmíre, ale už o pár týždňov je po ňom a tak príde druhý, ako cez kopirák. Dlho stratení členovia rodiny a najlepší priatelia, ktorých sme nikdy nevideli (dobre spravené iba v Buffy) prichádzajú a odchádzajú a romantické vzťahy sa ťahajú a recyklujú a človek sa cíti akoby pozeral Beverly Hills 90210. 
    Pardon za táraniny. Čo sa však chcela povedať je, že Edgar pracuje z tajomstvom ako profík (vlastne veď ak bol profík) a aj keď je mŕtvy už 160 rokov, dá sa toho od neho veľa naučiť.
    PS: Našla som pekný článok o tom ako sa Hitchcock inšpiroval Edgarom Allanom Poeom.
    PS2: Ak vás zaujímajú gotické prostriedky prečítajte si TvTropes. Je tam všetko a tým myslím naozaj všetko. ak máte radi anime, nájdete ho tam, alebo aj analýzy fanfiction, čokoľvek. Je to moja jednička, keď sa chcem pobaviť. Je to trošku náučné, ale hlavne veľmi zábavné.






    http://fc08.deviantart.net/fs70/f/2014/185/f/a/edgar_allan_poe_by_disezno-d7p6gqj.jpg
    http://disezno.deviantart.com/art/Edgar-Allan-Poe-465555259

    No comments:

    Post a Comment

    Note: only a member of this blog may post a comment.