Sunday, 7 September 2014

Divergent/Divergencia (2014)


Vampires are so yesterday. Let's milk dystopia!
Upírov sme už vysosali. Čo sa takto vrhnúť na tému dystópie?

My colleague told me about Divergent, how amazing it was, how cool were all the action scenes, how interesting was the dystopian world cruelly divided in 5 faction and how one fragile teenage girl fought against the establishment and it didn't sound interesting at all. "Any famous people?" I asked to be polite. ''Kate Winslet. And she's evil!'' Wow, that sounded so much better. I like Kate Winslet. She's cool, beautiful and talented. Would she choose a bad film?

YES, SHE WOULD!
I'm sad to say this. I didn't expect it to be that bad. After the film I checked some websites to learn whether I missed something or whether there are others that found tons of flaws with this film. I found out that the film was based on the book and this was in similar category like Twilight or Fifty Shades of Grey.
  1. It's aimed at teenagers, especially teenage girls. Dumb ones.
  2. The setting makes no sense.
  3. The female protagonist is insufferable
  4. The author copied Hunger Games (I have no information of it being fan fiction, though, but the copycatting is apparent)
5.  There are more installments. 

More similarities become apparent once I describe the story and the protagonist character closer.
Let's start, shall we? The protagonist lives in a world after some unspecified world war and everything that's left undestroyed is Chicago (America, obviously). The society decided to build and maintain the peace in the city by dividing all the residents into 5 factions. BEEP! Segregation in reality causes rivalry, hatred and everything but peace. 
Bullshit count so far: 1.
The faction system pretends to be the system of political parties. In reality we have parties like right-winged capitalists, labourists, religious, environmentalists, nationalists and so on. Of course one doesn't agree with all of them but one understands that they have their points of view, plans and solutions.
In Divergent the factions make no sense at all. There is "Abnegation" (charity people), "Amity" (farmers, that are ''friendly and always happy'' BEEP! What kind of definition is that?), "Candour" (honest people, who work as lawyers and politicians and such whatnot. BEEP! Do you know any lawyer or politician who is honest? BEEP! Can you imagine society in which 1/5 of citizens are either judges, lawyers or politicians? That's a real dystopia, guys), "Erudite" (intellectually gifted individuals, who work in research and jobs connected to knowledge) and "Dauntless" (undisciplined tattooed and pierced guys jumping up and down and generally behaving recklessly, who are supposed to be soldiers and police. BEEP! Undisciplined soldiers?)
You have to choose a faction and when you do you can't change it. BEEP! Why not? Because drama? And if your family and friends are from one faction and you choose another, you cannot interact with them anymore. Why not? More drama? 
Bullshit count so far: 6. 
To make it as simple as possible, the members of one faction wear the
clothes on the same color.
The protagonist is a teenage girl who has no idea where she belongs (and all the teenage and pre-teenage kids gasp because ''Oh, my god! I'm just like her, I feel the same way!'') and when taking a test that is supposed to determine in which faction she would  fit, she's said that OMG she's so special because she'd fit into more factions! She's divergent aka different than anyone else! But this needs to be a secret because Kate Winslet would kill her because she's such a threat as she's just too smart, dude! BEEP! According to this every person in the world must be divergent. You're not a special snowflake when you have a rich personality (actually you don't, you're a Mary Sue). You're just like everyone else. I'm wondering: as the author portrayed very well the teenage dream of being important, is the author really as simple as her protagonist? Or is she cunning enough to be able to put herself in the shoes of the audience to speak to their insecure naive hearts?
Bullshit count so far: 7. 
And I'm guess what? Special!
When our beloved easily impressed Beatrice sees the dauntless guyz acting in look-at-us-aren't-we-manly fashion, of course she decides to enter that faction (for me it was the least interesting faction. Even smiling strawberry picking Amity faction sounds more exciting). Now the traffic in the future Chicago must be pretty bad because the train that goes to the headquarters of dauntless doesn't even stop and they have to jump to and from it. BEEP! I haven't seen anyone else on that train than the dauntless members. Is it their train? Why doesn't it stop then? Because watching people jump to and from it is much cooler. Logic is for wussies, right?
Bullshit count so far: 8.
The nonsensical physical training with pierced frat boys in black leather begins and of course Bella Swan is the worst but then a few scenes later she's climbing the performance chart from the last place up and up at the speed of a true teenage fantasy. BEEP!
How likely is it that a person with no physical training can suddenly get so good in it? Very likely if it's a novel/film for teenagers.
Bullshit count so far: 9.
Obligatory hunk.
I'm wondering whether I should have marked the spoilers in my post but I can't imagine anyone watching the film and not being able to guess what's gonna happen next.
I'm not gonna count all the plotholes, logical mistakes and minuses. The post is already too long and I'm getting tired.
Pluses: you're gonna forget it quite soon anyway.
To sum it up: if you have a heart of a child and a great tolerance for nonsense providing the visuals are cool enough and action scenes are included, you might enjoy it. If you like some basic logic in stories, likable characters, good writing and the novel 1984, then DO NOT WATCH IT!





Kolega mi povedal o filme Divergencia, že aký je skvelý, aké kúlové akčné scény sú tam, aké zaujímavé bolo sledovať dystopický svet rozdelený do piatich frakcií a ako jedna krehká tínedžerka bojuje proti tomu všetkému a priznám sa, že sa to absolútne nezaujímalo. "Nejakí slávni herci?" spýtala som sa zo slušnosti. "Kate Winslet. A je tam zlá!" Okej, to už znelo oveľa lepšie. Mám rada Kate Winslet. Je štýlová, krásna a talentovaná. Tá by si predsa nevybrala zlý film.

ALE, ÁNO, VYBRALA!
Budúcnosť patrí tím, ktorí vedia, kde je ich miesto.
Je mi to ľúto. Naozaj som nečakala, že to bude také zlé. Po filme som si pozrela niektoré stránky, aby som zistila, či mi tam niečo neušlo a či existujú aj nejakí iní ľudia, ktorí našli na filme tiež kopu chýb. Prišla som na to, že film je natočený podľa knihy, ktorá spadá do rovnakej kategórie ako Súmrak či Päťdesiat odtieňov sivej.
  1. Cieľovou skupinou sú tínedžeri, alebo hlavne tínedžerky. Teda tie hlúpe.
  2. Svet, v ktorom sa príbeh odohráva nemá zmysel.
  3. Hlavná predstaviteľka je neznesiteľná.
  4. Autorka okopírovala Hunger Games (Nemám žiadne informácie o tom, že by kniha začala ako fan fiction, ale to opičenie je evidentné)
5.  Kníh je viac.

Ďalšie podobnosti sa objavia, keď budem bližšie opisovať príbeh a postavy.
Tak teda začnime. Protagonistka žije vo svete po skončení nejakej nešpecifikovanej celosvetovej vojny a všetko, čo zostalo je mesto Chicago (jasné, že Amerika). Spoločnosť sa rozhodla vytvoriť a udržať mier v meste rozdelením všetkých občanov do 5 frakcií. PÍP! Segregácia v skutočnosti spôsobuje rivalitu, nenávisť a kadečo, len nie mier.
Počítadlo chobotín: 1.
Toto nie je naozaj.
Systém frakcií vyzerá na prvý pohľad ako systém politických strán. V skutočnosti máme pravičiarov, ľavičiarov, náboženské strany, enviromentalistov, národniarov a tak ďalej. Jasné, že so všetkými nemusíme súhlasiť, ale človek rozumie, že majú voláke názory, hodnoty, plány a riešenia.
Vo filme Divergencia frakcie nedávajú absolútne žiaden zmysel. Jedna sa volá "Odriekanie" (takí, čo robia charitu a podobné pomáhacie profesie), "Priateľstvo" (farmári, ktorí sú "priateľskí a stále šťastní" PÍP! Čo je to vôbec za frakciu?), "Úprimnosť" (úprimní ľudia, ktorí pracujú ako právnici a politici a im podobní. PÍP! Poznáte nejakého právnika alebo politika, ktorý by bol úprimný? PÍP! Viete si predstaviť spoločnosť, ktorej jedna pätina sú právnici, sudcovia a politici? To je dystópia, ktorej by som sa teda zúčastniť nechcela), "Učenci" (intelektuálne nadaní jedinci, ktorí pracujú vo vede, výskume a na ostaných pozíciach spojených s vedomosťami) a "Neohrození" (nedisciplinovaní potetovaní šašci s piercingami, poskakujúci hore-dole a spravajúci sa ľahkomyseľne, ktorí majú byť akože vojenská a polícajná sila. PÍP! Nedisciplinovaní vojaci?!).
Každý si musí vybrať frakciu, kam bude patriť a potom sa to už nedá zmeniť. PÍP! Prečo nie? Aby to bolo dramatické? A pokiaľ je vaša rodina a priatelia z inej frakcie ako tá, ktorú ste si vybrali, už sa s nimi ďalej nemôžete stýkať. Prečo nie? Ešte raz: DRAMATICKOSŤ.
Počítadlo chobotín: 6. 

Aby sa aj ten najblbší divák mohol zorientovať, členovia každej
frakcie nosia oblečenie inej farby.
Protagonistkou je tínedžerka, ktorá nevie kam patrí (a všetci tínedžeri v hľadisku ohromene otvoria ústa pretože "Bože! Som presne ako ona! Aj ja sa tak cítim!") a keď robí test, ktorý jej má pomôcť pri rozhodovaní, do ktorej frakcie by sa hodila, dozvie sa, že je strááášne výnimočná, lebo by sa hodila do viacerých! Je divergentná, teda iná ako ostatní! Ale musí to zostať tajomstvom, pretože by ju Kate Winslet zabila, pretože je hrozbou celej spoločnosti - až taká múdra je, človeče! PÍP! Podľa tohto musí byť každý človek na tomto svete divergentný. Beatrice, nie si mimoriadna preto, že máš všestranne rozvinutú osobnosť (čo ty vlastne nemáš, lebo si Mary Sue). Si presne ako všetci ostatní. Rozmýšlam: kedže autorka veľmi verne zobrazila tínedžerský sen o vlastnej dôležitosti, znamená to, že autorka je tiež taká jednoduchá ako jej protagonistka? Alebo je mimoriadne prešibaná a dokáže sa vcítiť do pocitov divákov/čitateľov, aby im prehovorila do ich naivných duší?
Počítadlo chobotín: 7. 

Volám sa Tris a hádajte čo? Som výnimočná!
Keď naša milovaná a ľahkonadchnuteľná (tvárme sa, že to slovo existuje) Beatrice vidí členov frakcie Neohrozeních správajúcich sa štýlom však-som-mužný-však-však, tak sa okamžite rozhodne vstúpiť do ich frakcie (mimochodom, pre mňa to bola najmenej zaujímavá frakcia, už aj usmievajúce sa stále šťastné "Priateľstvo" znie vzrušujúcejšie). Doprava v Chicagu budúcnosti musí byť príšerná, pretože vlak, ktorý ide do centrály Neohrozených ani nezastane a oni naň a z neho musia zoskočiť. PÍP! Vo vlaku som nevidela nikoho iného ako členov Neohrozených. Je to ich vlak? Prečo teda nezastane? Pretože kukať na ľudí, čo skáču z vlaku predsa strašne kúl. Logika je pre diliny, že?
Počítadlo chobotín: 8. 
A potom začína nezmyselný fyzický tréning s opiercingovanými diskofilmi v čiernej koži (hm, moje články mi v takýchto chvíľach dajú zabrať) a jasné, že Bella Swan je najhoršia, ale už o pár scén neskôr lezie v tabuľke výkonov rýchlosťou echtovnej pubertálnej fantázie. PÍP!
Aké pravdepodobné to je, aby sa človek bez akéhokoľvek predchádzajúceho tréningu po pár dňoch takto zlepšil? Keď ide o záležitosť pre tínedžerov, tak je to istota.

Počítadlo chobotín: 9.
Náš povinný sexoš.

Teraz rozmýšľam, či som nemala označiť spoilery v článku, ale neviem si predstaviť, že by ktokoľvek pri sledovaní film nedokázal uhádnuť, čo sa stane ďalej. 
Nechce sa mi počítať všetky diery v zápletke, logické chyby a ostatné mínusy. Tento post je už aj tak dosť dlhý a začínam byť unavená.
Plusy: Na film sa dá celkom rýchlo zabudnúť.
Aby som to zhrnula: Ak máte srdce dieťaťa a veľkú toleranciu pre nonsens a pokiaľ vám stačia slušné špeciálne efekty a nejaké akčné scény, tak by sa vám to páčiť mohlo. Ak si však potrpíte aspoň na základnú logiku, sympatické postavy a máte radi román 1984, tak toto teda nie je vaša krvná skupina.


No comments:

Post a Comment

Note: only a member of this blog may post a comment.