Sunday, 22 February 2015

Dollhouse - The Second Season/Druhá séria

Laurence: (about the Actives) Don't think of them as children, think of them as pets.
Claire: Is that supposed to be funny?
Laurence: If your child starts talking for the first time, you feel proud. If your dog does, you freak the hell out.

Laurence: (o "bábikách") Nepovažujte ich za deti, ale sa domáce zvieratá.
Claire: To bol vtip?
Laurence: Ak vaše dieťa začne rozprávať, ste na neho hrdí. Ak začne rozprávať váš pes, tak vás to vydesí.

I finished watching the sci-fi TV series Dollhouse and when looking back I find it quite amusing how it looked  like at the beginning and how bleak and elaborated it was at the end. We started with simple mission of the week pattern and then the story gets larger and complicated reaching into the lives of the dolls and employees of the Dollhouse but also to the management of the whole Dollhouse project.
It was actually quite a decent move that despite the lower ratings Fox picked it for the second season. However, one step forward meant two steps back, like for example meddling into the early episodes of the first season, small budget or airing it on Friday evenings (or actually three steps back).
However, good writers and actors can still create something worthy of your time and time again. This show has a point. I'm not a fan of science fiction, not a hater either, I just find it absolutely uninteresting. In spite of that Dollhouse with all it's sci-fi motives and ideas got me hooked. One day at school during a particularly uninspiring philosophy lesson (which actually turned out very inspiring) I had a deeply philosophic idea: ''What if we are sims?'' (pinnacle of my philosophical thinking) I played The Sims, you know. And to this day I'm serious about this. Can you tell me one reliable proof that we aren't? I don't have a proof that we are and neither sims in The Sims can ever have a proof, right? 
Producer Joss Whedon on the set.
So this show touches the same idea and adds much more. The characters/dolls must discover again and again that something about their life is off because they get brain-wiped after each mission they complete. However, as humans they retain certain memories because even though technology is powerful, nature won't give up before giving it a good fight. About technology. Related point of the story is that technology is a good servant but a very bad master. Whatever can be misused will be misused. It's as certain as taxes or death. Mixing nature and technology together? Kaboom!
Ballard: Who is Alpha?
Adelle: Alpha is all of these.
Topher: Huh. That's what I keep saying. And... and of course it doesn't tell you anything. It doesn't tell me anything, and I'm smarter than everyone in this room! (points at Adelle) But less scary.
Wiping of the dolls' brains might remind you the film Eternal Sunshine of Spotless Mind and the creators are fully aware of it. In one episode they even play the song Everybody's gotta learn sometime, which was in that film.
I mentioned tight budget Dollhouse had, however, I'd say it's a blessing in disguise. Actors get more opportunities to show their abilities and the creators had to be more creative. Don't worry you are not going to witness any bad special effects with rubber monsters. This is not a supernatural or fantasy show but a sci-fi one. The only monsters are the people.
Enver Gjokaj nails every scene.
I'd like to comment on the actors and I definitely must point out fantastic Enver Gjokaj, pictured above, who seems to be the most versatile of the whole ensemble and today sadly underused. Give him kickass role for god sakes! In Dollhouse you can also see his identical twin. 
I liked meeting some good old faces, like for example Alexis Denisof, pictured below (Angel, Grimm, How I met your mother) as a candidate running for a president, who gets shocked when learning about the existence of Dollhouse. Ray Wise, who I love in Twin Peaks, came as one of the Dollhouse management staff. 
Alexis Denisof, good to see you again, old man.
Joss Whedon, known for the stories with great plots, unexpected twists, loveable characters, thought provoking ideas and never-ceasing sense of humour is a man whose creations I'll definitely keep writing about in the future. 
PS: I don't have as much time as I'd wish so I'm going to add a new blogpost every other week.




Dopozerala som sci-fi seriál Dollhouse a keď sa pozriem naspäť, zdá sa mi celkom zábavné ako to všetko vyzeralo na začiatku a aké pochmúrne a premyslené to bolo na konci. Dollhouse začínal ako seriál typu misia týždňa a potom sa príbeh prehĺbil a skomplikoval, načrel do životov "bábik", zamestnancov Dollhouse ako aj vedenia celého projektu.
Bol to celkom ústretový ťah, že napriek nižším ratingom Fox dal druhej sérii zelenú. No jeden krok dopredu musí znamenať dva kroky naspäť, ako napríklad zasahovanie po prvých epizód prvej série, malý rozpočet či vysielanie seriálu v piatok večer (to sú vlastne už tri kroky naspäť).
No dobrý scenáristi a herci môžu aj tak vytvoriť niečo hodné vášho času. Tento seriál má myšlienku. Nie som fanúšik science fiction, ale ani mi neprekáža, jednoducho ma science fiction nudí. Napriek tomu, som motívy aj nápady, ktoré Dollhouse ponúkal hltala aj s navijakom. Jedného dňa v škole na vyučovaní počas mimoriadne neinšpiratívnej hodiny filozofie (ktorá sa vlastne ukázala byť inšpiratívnou) som prišla na hlboko filozofickú myšlienku: "Čo ak sme simsovia?" (výkvet môjho filozofického myslenia) Viete, vtedy som hrala The Sims. A do dnešného dňa si za tým stojím. Môžete mi podať spoľahlivý dôkaz, že nie sme? Ja síce nemám dôkaz, že sme, ale predsa ani simsovia z The Sims taký dôkaz nemajú.
Producent Joss Whedon pri natáčaní.
Tento seriál sa podobnej myšlienky dotýka a ide ešte ďalej. Postavy/"bábiky" musia znovu a znovu zisťovať, že niečo na ich "živote" nesedí, lebo po každej misii im vymažú mozog. No keďže sú ľudia, akési spomienky si udržiavajú, pretože aj keď je technológia silný súper príroda sa nevzdá. A keď ide o technológiu, tá je dobrý sluha, ale zlý pán. Čokoľvek sa dá zneužiť, sa aj zneužije. Je to rovnako isté ako dane a smrť. A keď skombinujete prirodzenosť s technológiou? /výbuch/
Ballard: "Kto je Alpha?"
Adelle: "Alpha je všetko."
Topher: "Ha, to hovorím stále. A... a jasné, že vám to nič nepovie. Nič to nehovorí ani mne a to som najinteligentnejší v tejto miestnosti! (ukazuje na Adelle) Ale menej hrozivý."
Mazanie mozgov bábik vám možno pripomenie film Večný svit nepoškvrenej mysle a tvorcom je to úplne jasné. V jednej časti dokonca hrajú pieseň Everybody's gotta learn sometime, ktorá sa v tom filme objavila.
Už som spomenula, že Dollhouse mal nízky rozpočet, čo sa však podľa mňa ukázalo ako plus. Herci dostali viac možností ukázať svoje schopnosti a tvorcovia museli byť kreatívnejší. No nebojte sa. Nebudete musieť trpieť nejaké gumové zrúdy. Toto nie je nadprirodzený seriál, ale sci-fi a jedinými príšerami sú tu ľudia.

Enver Gjokaj je perfekntý v každej scéne.
Keď sa chcem vyjadriť o hercoch, určite musím poukazáť na fantastického Envera Gjokaja, na obrázku hore, ktorý mi pripadá asi najuniverzálnejší z celého hereckého obsadenia, len dnes je bohužiaľ veľmi nevyužitý. Dajte mu, prepánajána, nejakú poriadnu rolu! V Dollhouse uvidíte aj jeho identické dvojča.
Rada som sa pozrela aj na niektoré staré známe tváre, ako napríklad Alexisa Denisofa, na obrázku dole, (Angel, Grimm, Ako som spoznal vašu matku), ktorý tu hrá prezidentského kandidáta, ktorý je úplne šokovaný, keď sa dozvie o existencii Dollhousu. Ray Wise, ktorý bol v Twin Peaks na nezabudnutie, si zahral člena vyššieho manažmentu.

Alexis Denisof, čo nového, starec?
Joss Whedon, je známy príbehmi so skvelými zápletkami, nečakanými dejovými zvratmi, sympatickými postavami, inšpiratívnymi myšlienkami a neutíchajúcim zmyslom pre humor a ja mám určite v pláne objavovať jeho ďalšie diela.        
Mrkva.
PS: Bohužiaľ, nemám veľa času a odteraz budem dávať nový príspevok každý druhý týždeň.



No comments:

Post a Comment

Note: only a member of this blog may post a comment.