Sunday, 3 May 2015

Guards! Guards! (1989) Stráže! Stráže!

“They may be called the Palace Guard, the City Guard, or the Patrol. Whatever the name, their purpose in any work of heroic fantasy is identical: it is, round about Chapter Three (or ten minutes into the film) to rush into the room, attack the hero one at a time, and be slaughtered. No one ever asks them if they want to. 
This book is dedicated to those fine men.” 


"Můžete jim říkat palácová garda, městská stráž nebo prostě hlídka. Ať už se budou jmenovat jakkoliv, jejich úloha ve většině fantasy románů je stejná. Zhruba ve třetí kapitole (ve filmu pak po prvních deseti minutách promítání) vtrhnou do místnosti, jeden po druhém ukázněně zaútočí na hlavního hrdinu a dají se pobít. Nikdy se jich nikdo neptá, jestli o to stojí.
Tahle kniha je věnována jim."

I can't believe I haven't written about this book yet! I haven't read any Discworld book since the last year when I wrote about Truth. The death of poor Terry Pratchett in March reminded to come back to one of the best book-series ever written. 
While I usually think of Truth, Reaper Man and Carpe Jugulum as my favorites, to be precise I need to include some more, for example Guards! Guards! or Feet of Clay
Guards! Guards! is the eight book from the Discworld series and the first to deal with the lives and stories of the Ankh-Morpork city watch, a group of characters that became wildly popular among the readers. Just for you to better picture it the world of Discworld is a fantasy world and it can very remotely remind you 19th century and up to later 1920s.

Let's start with the plot of this book: the city watch used to be a famous institution full of heroes who fought the crime, protected law and order and generally took their jobs seriously. However, then something went wrong and the watch now look like this.
“Well, er,” said Nobby. “As to that…I mean, upholding the Law…I mean, once, yes, before we had all the Guilds and stuff…the law, sort of thing, ain’t really, I mean, these days, everything’s more…oh, I dunno. Basically you just ring your bell and keep your head down.”
The city watch is not spiraling simply because there's nowhere to spiral to. It's about time for a young handsome man to come to town and join their thin ranks. Carrot Ironfoundersson, from secluded Copperhead mountains, has just learnt from his parents that he isn't a dwarf like them and that he was adopted after being found alone in the remains of a couch attacked by robbers. He has never suspected anything despite being over 2 meters tall and significantly less hairy than an average dwarf. His parents now decided it'd be best to send him back to humans and the most glorious opportunity for such a strong young man must be in the Ankh-Morpork city watch.
At the same time in the most inglorious part of Ankh-Morpork a secret brotherhood meets to summon a dragon that would eat the bad bad Patrician, the city ruler. Their logic is that in times of danger the true king comes to slay the dragon and establish the time of peace, justice and prosperity. Of course, summoning a dragon is not a piece of cake and you need to have a magic book, which happens to be in the library of Ankh-Morpork university of magic. Will the brotherhood get past the tough librarian, who guards it fervently night and day?
And who is also an ape.
Guards! Guards! is a book that has it all. Lovely characters, who are both typical and unique at the same time, who are realistically yet hyperbolically presented and who steal your heart and make you wish you were right there with them as you did when you were 11 and reading Harry Potter/Pippi Lanstrumpf/Three Investigators/anything. And despite the fact that Ankh-Morpork is crawling with horrible criminals and that hygiene still hasn't make a noticeable breakthrough and that there's a vicious dragon on the loose, who wants to become a king, it seems like the most wonderful place in this universe and any other universe as well. Why?
Discworld teaches you about life:
“I believe you find life such a problem because you think there are the good people and the bad people,” said the Patrician. “You’re wrong, of course. There are, always and only, the bad people, but some of them are on opposite sides.”
The patrician, Vetinari, ruler of the city.
It teaches you about human nature:
“If you’d thought that the king is hardly going to want other dragons dead, is he? I mean, it wouldn't want us to go around killing its own kind, would it?”“Well, sir, people do, sir.“Ah, well. That’s different.” He tapped the side of his helmet meaningfully. “That’s ’cos we’re intelligent.”
And there are dragons. 
''A race of, of whittles, that’s what dragons were. Born to lose. Live fast, die wide. Omnivores or not, what they must really live on was their nerves, flapping apologetically through the world in mortal fear of their own digestive system.''
And ape-librarians. 
I recommend this book (and any other book by Terry Pratchett) to people who like reading with meaning or those who like to laugh or like fantasy or reading that comments on the world and society or adventure or other Terry Pratchett books and are eager to learn the answers for the questions like: Can Carrot handle working for city watch? Can the watch handle him? Can the captain Vimes handle his liquor? Can Ankh-Morpork handle a dragon? Can Vimes's new pet dragon handle his own digestion system? Who will be the king of Ankh-Morpork? 
Terry Pratchett is like Tolkien if the latter one expressed more sense of wonderful English humor and connection with reality. Terry Pratchett died and there's nothing in the way for him to become a legend now.



Ani sa mi veriť nechce, že som ešte nepísala o tejto knihe! Nečítala som žiadnu Plochozemskú knihu od minulého roka, kedy som písala o Pravde. Marcová smrť Terryho Pratchetta mi pripomenula, že je čas sa vrátiť k jednej z najúžasnejších knižných sérií, ktoré boli kedy napísané.
Vždy som považovala Pravdu, Sekáča a Carpe Jugulum za svojich obľúbencov, ale aby som bola presná musím medzi nich zaradiť aj Stráže! Stráže! a Nohy z jílu.
Stráže! Stráže! je celkovo ôsma Plochozemská kniha v poradí a prvá, ktorá sa venuje životom a príbehom Ankh-Morporskej mestskej hliadky, skupine postáv, ktoré sa stali medzi čiteteľmi jednými z najpopulárnejších. Len aby ste si to teraz vedeli lepšie predstaviť, svet Plochozem/Zeměplocha je fantazijný svet, ktorý vám môže vzdialene pripomínaťčas niekde od 19. storočia po 20. roky 20. storočia.

Poďme k samotnému príbehu tejto knihy: mestská hliadka bývala kedysi slávnou inštitúciou plnou hrdinov, ktorí bojovali so zločinom, chránili zákon a poriadok a vo všeobecnosti brali svoju prácu veľmi vážne. No čosi za kdesi zvrtlo a hliadka dnes vyzerá takto:
„Nó, ehm,” začal Noby nejistě, „co se toho týče... teda, chci říct té ochrany práva... víš, kdysi, no, to jako než se založily všechny ty cechy a spolky...víš, ono totiž právo dneska už není... jak bych to řekl... právo je totiž dneska trochu... ále, já nevím. V zásadě řečeno, dneska tady akorát zvoníš na zvonek a díváš se pod nohy, abys do něčeho nešlápl.”
Úroveň mestskej hliadky prestala klesať, lebo už nemá kam. Je na čase, aby prišiel do mesta mladý rúči mládenec a pridal sa do jej radov. Karotka Rudykopalsson, z odľahlých končín Ploskolebčí hory, sa práve od svojich rodičov dozvedel, že nie je trpaslík ako oni a že bol adoptovaný po tom, čo ho našli v troskách koča po útoku zbojníkov. Dovtedy vôbec nič netušil aj napriek tomu,že má dva metre na výšku a o poznanie redšie ochlpenie ako priemerný trpaslík.Jeho rodičia sa rozhodli, že bude najlepšie ho poslať späť k ľuďom a najžiarivejšia príležitosť sa mu predsa nenaskytne nikde inde ako v Ankh-Morporskej mestskej hliadke.
Práve v tom čase sa v neslávne známej štvrti Ankh-Morporku streváva tajomné bratstvo, aby privolalo draka, ktorý by zjedol vládnuceho Patricija. Ich logické zmýšľanie im hovorí, že v čase nebezpečenstva sa musí predsa objaviť skutočný kráľ, ktorý draka porazí a nastolí vládu mieru, spravodlivosti a prosperity. Jasné, že privolať draka, to nie je iba tak. Na to potrebujete magickú knihu, ktorá sa náhodou nachádza v knižnici Ankh-Morporskej magickej univerzity. Podarí sa bratstvu prejsť okolo drsného knihovníka, ktorú svoju knižnicu odhodlane stráži dňom i nocou?
A ktorý je navyše opičiak.
Stráže! Stráže! je kniha, ktorá má všetko. Štýlové postavy, ktoré sú oboje typizované a unikátne zároveň, ktoré sú realisticky prezentované, no s poriadnou dávkou hyperboly a ktoré si vás okamžite získajú a zrazu sa pristihnete ako si želáte tam byť s nimi presne ako, keď ste v detstve čítali Harryho Pottera/ Pippi Dlhú Pančuchu/ Troch pátračov a tak ďalej. A napriek tomu, že sa Ankh-Morpork len tak hemží príšernými zločincami a hygiena sa ešte stále veľmi neuchytila a tiež je tam ten obrovský drak, ktorý si brúsi zuby na kráľovský trón,... Napriek tomu všetkému sa Ankh-Morpork zdá byť najúžasnejším miestom v tejto aj akejkoľvek inej galaxii. Prečo?
Zeměplocha vás naučí, čo je život:
„Víte, já mám dojem, že cítíte život jako strašlivou zátěž. Je to tím, že lidi dělíte na dobré a špatné,” pokračoval Patricij. „To je samozřejmě úplně chybné. Existují, vždycky a všude, jen zlí lidé, ale někteří z nich stojí na opačných stranách.”
Patricij, Vetinari, vládca mesta.
Poučí vás o ľudstve:
„Kdybys skutečně myslel,” ušklíbl se velitel sarkasticky, „došlo by ti, že král by si těžko přál, aby někdo mordoval draky, ne? Asi by si nepřál, abychom se potulovali po okolí a mordovali jeho vlastní rod, co myslíš?”  „No, pane, lidi to tak dělají,” řekl gardista umíněně.   „Jo ták,” řekl kapitán. „To je ale něco jiného.” Poklepal si významně na stranu své helmy. „To je proto, že jsme inteligentní.”
A sú tam draci:
"Rození smolaři. Rychlý život, krátká smrt. Všežravci nebo ne, to, z čeho opravdu žili, to musely být jejich nervy, když se tak protloukali světem ve věčném strachu z vlastního zažívacího traktu."
A opičí knihovníci.
Tri pravidlá knihovníkov času a priestoru znejú: 1) Ticho.
2) Knihy nemôžu byť vrátené po uplynutí lehoty.
3)  Nezahrávať sa so zákomni kauzality.
Túto knihu odporúčam (tak ako hocijakú inú knihu od Terryho Pratchetta) ľuďom, ktorí majú radi čítanie obsahujúce aj nejakú myšlienku, tým ktorí sa radi smejú či majú radi fantasy alebo čítanie, ktoré reflektuje dianie v spoločnosti alebo dobrodružné príbehy, či samotného Terryho Pratchetta, či sú zvedaví aké sú odpovede na nasledujúce otázky: Dokáže Karotka fungovať v hliadke? Dokáže hliadka fungovať s ním? Zvládne kapitán Elánius všetok ten chlast? Zvládne Ankh-Morpork draka? Dokáže Elániov nový dračí maznáčik ovládnuť svoju vlastnú tráviacu sústavu? Kto bude kráľom Ankh-Morporku?
Terry Prachett je ako Tolkien, keby Tolkien písal humornejšie a viac spájal svoje príbehy s realitou. Terry Pratchett umrel a už mu nič nestojí v ceste, aby sa stal legendou.


No comments:

Post a Comment

Note: only a member of this blog may post a comment.