Sunday, 9 August 2015

Vertigo (1958)

"Hitchcock's most tender story!"
''One of the landmarks of the 20th century!''
''One of the all-time greats!''
This was not. Call me stupid or argue with me because I just didn't get Vertigo.

"Najnežnejší Hitchockov príbeh!"
"Jedna z ikon dvadsiateho storočia!"
"Jeden z najlepších filmov všetkých čias!"
Alebo aj nie. Kľudne ma nazvite blbou alebo sa so mnou pohádajte, lebo ja som Vertigo jednoducho nepochopila.
Despite of some undeniable ickiness (is it a word? Well, now it is.) I love Hitchock and his work. I loved Birds and Psycho and Rear Window and Dial M for Murder and North by Northwest. However, I somehow didn't like understand Vertigo. There are all the great stuff Hitchcock invented or improved: eerie scenes, suspense building techniques, visually pleasing setting, pretty people, mystery and surprise. I have an issue with the popularity of Vertigo though. Can someone please explain it to me? If you haven't seen it I'll describe what I observed and you make the picture yourself.
The main characters are a former detective (played by James Stuart from Rear Window) and mentally ill/possessed Madeline (Kim Novak, Grace Kelly's replacement, who became a princess) Madeline. Her husband is worried that she's losing her mind and asks James Stuart (let's call him James), who was his classmate at the university, to follow his wife because he works a lot and has no time to do so himself.
Kim Novak played a mysterious femme fatale with a snappy fashion style. James starts following her and the consecutive 20 minutes without words are the best part of the film at least according to me. Madeline buys flowers and then goes to the church and visits the graveyard where she eerily stands looking at an unknown grave. After running some more ghostly errands she suddenly disappears. We see these events through James's eyes as he basically stalks her through the city and no words are spoken for a while so we are left only with a ghostly music.

James is later told a story about a woman who lived in 19th century and had a very tragic life. Can Madeline be possessed by the troubled ghost? It didn't escape me that while James investigates Madeline's possession, he himself becomes obsessed with the damaged chick. 
They say this is the most personal of all Hitchcock films. It seems to be true. He had this thing for young blondes with platinum hair and there was one in major role in every film of his if I remember correctly. He dressed them beautifully and made them the shining stars in the beginning only to drag them through the mud and other perils at the end to humiliate them (according to me he only managed to prove that they were still hot even despite going through his crazy shit).
In Vertigo Hitchcock is clearly admitting that ''why yeees, I'm a sadistic voyeur obsessed with blondes but I can still make money of it.''
Hitchcock was not a feminist. True, the film was made in 50's so we can't wonder why Madeline had no job and why her only job was to look perfect. She's just there not as a woman but as a pretty thing to be handled by men and ghosts. The only female character that might have had some independent life was Midge, James's friend and a former love, but she's portrayed as a lonely woman after her prime pining after James as a lame schoolgirl. 
The film is beautiful from the visual point of view, it is mysterious and the plot twists are unexpected. However, I personally didn't like the ideas of it and how they were handled as positive. Feel free to watch it. It won't be lost time for you because Alfred Hitchcock was SOME director and knew how to create the atmosphere not speaking about his inventiveness, when it comes to camerawork. However, if you believe Vertigo is one of the greatest films ever made, let me know why.

PS: Sorry for the gaps between the posts in the last few weeks. I had an eye operation and then I had vacation. 
PS2: In the next post I'm going to show you one truly women-friendly film, which is paradoxically even older than Vertigo.


Napriek nepopierateľnej nepríjemnej stránke Hitchockových filmov, ich mám vo všeobecnosti veľmi rada. Milujem Vtáky a Psycho či Okno do dvora alebo Vražda na objednávku alebo Na sever severozápadnou dráhou. No Vertigo som akosi nepochopila. Sú tam samozrejme všetky tie super veci, ktoré Hitchcock vynašiel a zdokonalil: záhadné scény, techniky na stupňovanie napätia, vizuálne príťažlivé prostredie, krásni ľudia, záhady a prekvapenia. Popularite tohto filmu však nerozumiem. Mohol by mi to niekto prosím vysvetliť? Tím, čo ste film nevideli, opíšem, čo som vypozorovala a urobte si názor sami. 
Hlavné posatavy sú bývalý detektív (hral ho James Steward z Okna do dvora) a mentálne narušená/posadnutá Madeline (Kim Novak, náhrada za Grace Kelly, ktorá sprinceznela). Jej manžel sa bojí, že prichádza o rozum a požiada Jamesa Stuarta (nechce sa mi hľadať meno postavy), ktorý s ním kedysi študoval na výške, aby ju sledoval, pretože on sám priveľa pracuje a nemá čas si odsledovať vlastnú ženu sám.
Kim Novak hrala záhadnú femme fatale s neomylným módnym vkusom. James ju začne sledovať a nasledujúcich 20 minút bez slov je, aspoň podľa mňa, najlepšou časťou filmu. Madeline si kúpi kvety, ide do kostola a na cintorín, kde tajomne čučí na neznámy hrob. Po vybavení ďalších okultných záležitostí sa vyparí. Tieto udalosti vidíme Jamesových očami, keďže ju nehanebne sleduje celým mestom. Počas tých 20 minút bez slov sme ponechaní iba na hudobnú nápovedu.
Neskôr sa James dozvie príbeh o žene, ktorá žila v 19. storočí a mala veľmi tragický život. Môže byť Madeline posadnutá jej duchom? Neušlo mi, že James pri sledovaní posadnutej Madeline sám prepadá posadnutosti touto narušenou kočkou.
Hovorí sa, že toto je Hitchcockov najosobnejší film. Asi je to pravda. Vie sa o ňom, že mal slinu na mladé blondínky s platinovými vlasmi a vždy bola nejaká taká v hlavnej role každého filmu, ktorý som od neho kedy videla. Na začiatku filmu ich prekrásne obliekol a urobil z nich hviezdy ligotavé iba na to, aby ich potom vláčil bahnom a ďalšími útrapami, aby ich ponížil (podľa mňa akurát dokázal, že napriek všetkým jeho výčinom boli sexi).
Vo Vertigu Hitchcock evidentne hovorí, že "Som rád, že sa pýtate. Ó áno, som sadistický voyeur posadnutý blondínami, ale viem z toho vytĺcť pekné prachy."
Hitchcock nemal feministické zmýšľanie. Pravda, film bol natočený v 50. rokoch, takže sa nemôžeme čudovať, že Madeline nemala prácu a prečo jej jedinou prácou bolo vyzerať dokonalo. Nie je tam ako žena, ale ako pekná vec, s ktorou sa zaoberajú muži a duchovia. Jediná ženská postava, ktorá mohla mať aký taký nezávislý život bola Midge, Jamesova kamarátka a bývalka, ale je zobrazená ako osamelá žena za zenitom, ktorá vzdychá za Jamesom ako úbohá stredoškoláčka.
No z vizuálneho hľadiska je film krásny, záhadný a dejové zvraty sú celkom neočakávané. No ja osobne som sa nestotožnila s jeho myšlienkami a s tým, že tam boli zobrazené ako pozitívne. Kľudne si Vertigo pozrite. Určite to nebude stratený čas, lebo Alfred Hitchcock bol PÁN režisér a vedel ako pracovať s atmosférou nehovoriac o jeho vynaliezavosti, keď išlo o prácu s kamerou. No ak Vertigo považujete za najlepší film všetkých čias, dajte mi vedieť prečo.
PS: Ospravedlňujem sa za dlhé medzery medzi príspevkami počas posledných pár týždňov. Bola som na operácii očí a potom som bola na dovolenke.
PS2: Nabudúce si povieme niečo o jednom slávnom pro-ženskom filme, ktorý je paradoxne ešte starší ako Vertigo.

No comments:

Post a Comment

Note: only a member of this blog may post a comment.