Sunday, 20 March 2016

I Origins (2004)

The film about the ultimate fight between science and religion?
Does it sound good?
Yes.
Is it any good?

Film o veľkom boji medzi vedou a náboženstvom?
Znie to dobre?
Tak určite.
Je to dobré?
No.
Probably I should have kept the conclusion to myself until the end of the post. That'd be more professional. Nevermind. The truth is that the film I Origins disappoints more than entertains. I wanted to like this film but from the very beginning I felt uncomfortable and I didn't get over it at all. The protagonist is a young cynical scientist, who not only doesn't like religion, for some non-specified reason he decides to come with proof that God is just baloney. So apparently scientists don't have that much to do. They spend their working hours trying to piss off bible-belt people or researching the possibility of reincarnation.
The above pictured new colleague joins our "scientist" (I'm gonna use quotations from now on but you can also call him hipster because he is closer to being a hipster than being a scientist) in his lab and she already seems much more competent when it comes to... well anything scientific than this guy, who finds himself a new life interest - stalking a girl he met one time. Naturally he realizes she is the girl of his dreams. She is Argentinian model, who embodies all the stereotypical features one can think of about latinas. I suggest you to stop reading this post and come with a few features yourself. I'll wait.
Done? Have you thought about their temperament? Sexual appetite? Jealousy? Childishness? Disinterest in career? No practical thinking? Spirituality? Well, Bingo! Obviously brown people believe in woodoo as their source of mystical ancient wisdom, that's for sure. 
The special romance of the two special snowflakes lasts through the half of the film and it bored me to death. I was still expecting the sci-fi and, so I was, of course, thrilled when the lab colleague announced she made a discovery. I liked her. She had a career and she was on a mission to find out shit about eyes, while the protagonist kept either stalking the model or sneering at everything as a teenager (and that behavior is only acceptable on the The World's Strictest Parents show).
When the romance is over our angsty "scientist" is crying his eyes out while his lab partner keeps working like a pro. Seven years later it's him, proudly announcing the public that he's a scientist, while the female colleague happily claps in the backstage. Is it a shock that this film doesn't pass the Bechdel test?
The film's main idea is that the eyes are the windows to our souls and that the reincarnation might be possible. That sounds interesting at first, however, as I've said several times before - ideas matter but all depends on the actual realization. Here, it just doesn't work. At least for me. I couldn't believe any of it. Not even for a moment with dramatic music in it.
Similar thing was done before in Eternal Sunshine of Spotless Mind. The boring man, the silly woman, romance, the idea of whether people can be each other's destiny, a touch of sci-fi - the tropes seem to be similar, if not the same. But... I Origins just doesn't work for me. I don't know exactly why. Maybe because the creators failed to create likable characters. I get that the creators wanted to create the protagonist as a cynical, reasonable, 100% science-oriented person but, unfortunately, he basically goes and behaves like a dick to everyone around. 
Really I had no chance of knowing whether the film was worth it. On IMDB I saw the rating over 7 points out of 10, which seemed a good sign. I honestly don't know where it comes from. If you've seen it please let me know whether you liked it and why. Show me something I've missed. But for now this is just an Eternal Sunshine of Spotless Mind wannabe that can't compare to its predecessor.





Nie.
Asi by som si mala nechať hodnotenie až na koniec. Zrejme by to bolo profesionálnejšie. No nič. Pravda je, že I Origins diváka viac sklame ako pobaví. Chcela som, aby sa mi film páčil, ale už od začiatku som mala divný pocit a do konca som sa cez to nedokázala preniesť. Protagonistom je mladý cynický vedec, ktorý nielenže nemá náboženstvo rád, ale z nejakého nešpecifikovaného dôvodu sa rozhodne, že dokáže, že celý Boh je blbosť. Takže evidentne vedci nemajú veľa roboty. Trávia svoj pracovný čas nasieraním veriach Texasanov alebo skúmajú možnosť reinkarnácie.
"Ale je ti jasné, že môžeme hľadať donekonečna a nič."
"Obracať kamene a nič nenájsť je stále pokrok."
Hore zobrazená vedkyňa sa pridá k nášmu "vedcovi" (odteraz budem používať úvodzovky, ale ak chcete možete ho volať aj hipster, lebo má k nemu bližšie) a divák od začiatku vidí, že je oveľa kompetentnejšia, keď ide o... no čokoľvek vedecké v porovnaní s hlavným hrdinom, ktorý si práve našiel úplne nové hobby - prenasleduje dievča, ktoré predtým stretol presne jeden krát. Samozrejme, že sa z nej vykľuje žena jeho snov. Táto argentínska modelka zosobňuje všetky stereotypy, ktoré o latinoameričankách existujú. Navrhujem, aby ste teraz prestali s čítaním a skúsili, aké vlastnosti vás napadnú. Ja počkám.
Hotovo? Napadol vás temperament? Sexuálny apetít? Žiarlivosť? Detinskosť? Nezáujem o kariéru? Neexistujúce praktické myslenie? Viera? Nuž, bingo, vážení! Každý predsa vie, že hnedí ľudia veria v kadejaké voodoo a svoju vlastnú tajomnú pradávnu múdrosť.
Najmimoriadnejšia romanca týchto dvoch najmimoriadnejších ľudí trvá asi pol filmu, čo ma unudilo na smrť. Ja hlúpa som stále čakala nejaké sci-fi a teda som zbystrila pozornosť, keď kolegyňa z labáku vyhlásila, že čosi objavila. Ona sa mi páčila. Mala kariéru a cieľ objaviť voľačosi o očiach, zatiaľ čo protagonista buď sledoval argentínsku babenu alebo ohŕňal nos ale úplne nad všetkým (čo je akceptovateľné iba v šou Najprísnejší rodičia na svete).
Keď vzťah skončí, náš nasratý "vedec" o dušu narieka, zatiaľ čo jeho kolegyňa maká v labáku ako každý iný profesionál. O sedem rokov neskôr je to však on, kto hrdo sedí v televízii a vyhlasuje, že je vedec, zatiaľ čo kolegyňa veselo tlieska v zákulisí. Je to šokujúce, ale tento film teda Bechdelovej testom neprejde.
Hlavnou myšlienkou filmu je to, že oči sú okná do duše a že reinkarnácia je možná. To znie na začiatku celkom zaujímavo, no ako už som predtým povedala - nápady sú dôležité, ale všetko závisí od realizácie. Tuto to proste nefunguje. Teda aspoň nie na mňa. Ničomu sa v tomto filme nedalo veriť. Ani keď pri tom hrala dramatická hudba.
Podobné veci sa diali vo filme Večný svit nepoškvrnenej mysle. Nudný chlap, bláznivá babenka, romantika, myšlienka, že ľudia sú si súdení, trošku sci-fi - motívy sú celkom podobné, možno dokonca rovnaké. Ale... I Origins na mňa jednoducho nefunguje. Neviem presne prečo. Možno preto, že autori nevytvorili príjemné postavy. Je mi jasné, že chceli zobraziť protagonistu ako cynického, rozumného a 100% na vedu orientovaného človeka, ale bohužiaľ, on iba chodí hore-dolu a správa sa ako taký k...t.
Moje atómy vždy milovali tvoje atómy.
Naozaj som vôbec nemala ako vedieť, či tento film za to stojí. Na IMDB má hodnotenie cez 7 z 10, čo vyzeralo byť dobré znamenie. Úprimne neviem prečo má také vysoké hodnotenie. Ak ste tento film videli a páčil sa vám, kľudne mi povedzte prečo. Povedzte mi, čo mi ušlo. Ale zatiaľ pre mňa zostáva iba slabučkým odvarom Večného svitu nepoškvrnenej mysle.





No comments:

Post a Comment

Note: only a member of this blog may post a comment.