Sunday, 17 April 2016

Amelie/ Amélia z Montmartru (2001)

Narrator: Nino is late. Amelie can only see two explanations. 1 - he didn't get the photo. 2 - before he could assemble it, a gang of bank robbers took him hostage. The cops gave chase. They got away... but he caused a crash. When he came to, he'd lost his memory. An ex-con picked him up, mistook him for a fugitive, and shipped him to Istanbul. There he met some Afghan raiders who too him to steal some Russian warheads. But their truck hit a mine in Tajikistan. He survived, took to the hills, and became a Mujaheddin. Amelie refuses to get upset for a guy who'll eat borscht all his life in a hat like a tea cozy.

Rozprávač: Nino mešká. Améliu napadajú iba dve vysvetlenia. Po prvé: nedostal fotku. Po druhé: predtým ako ju poskladal, ho uniesol gang lupičov. Nasledovala naháňačka s políciou. Ušli, ale mali haváriu a Nino stratil pamäť. Stretol bývalého trestanca, ten si ho pomýlil s utečencom a odviezol ho do Istanbulu. Tam stretol Afgánskych útočníkov, ktorý ho zapojili do kradnutia jadrových hlavíc. Ich nákladiak mal nehodu v Tadžikistane. Nino ušiel do hôr a stal sa partizánom. Amélia sa odmieta trápiť pre chlapa, ktorý bude do konca života jesť len boršč a ktorého klobúk pripomína prikrývku na čajník.


Looking for something forgotten that might need a revisit I stumbled upon Amelie. Ten years old French film that everybody loves and that can be safely considered a cult film. I saw it as it came to theaters and I was around 15 but despite having high hopes I didn't like it at all. A few days ago I started wondering if maybe those ten years were necessary for it to grow on me. I like weird characters after all.  I admit without long suspense that I liked it even less. Hopefully you won't be too disappointed by my review now. Feel free to start a debate to show me the light regarding why Amelie is actually a good film. I'm quite open to that.
The whole thing actually starts nicely with the introduction of Amelie's parents and their likes and dislikes. Little Amelie is adorably nasty but soon the torture starts as the film remind us in every scene that Amelie is a special special girl. She decides to do good deeds to make the world a better place completely missing one crucial detail: people rarely know what's good for them so why should one silly girl believe she knows it all? Special Amelie's good deeds include: rumors, manipulation, lying, stalking, stealing, breaking and entering and there are probably some more I've forgotten. She does illogical things just to prove how special she is and it gets tiresome real quickly. Amelie, you're a creep. Stop pretending you're a romantic or a dreamer or what it is you're going for.
I don't what to make the fans angry so I'll move to the things I liked about the film now. I loved the French music and the Parisian setting was truly charming. I've never been to Paris and it's definitely one of the places I'd like to go to so I appreciated that they milked the typical atmosphere of Paris. It makes one immediately start daydreaming about hanging out on those places and enjoying their cosiness. I also like that the characters looked like real people, which is something that you can safely use as a rule to identify the country of the origin of the film in case you don't know. No Hollywood perfection/alienation. Travelling garden gnome was also a great idea, hands down. Moreover, I giggled when the identity of the mysterious man, who takes his picture in every photobooth in Paris just to throw them away, was revealed. So simple, yet it hadn't occurred my mind. 
There are numerous French films I can recommend you but, sadly, Amelie is not one of them. However, since it's so beloved by so many give it a try if you haven't already and let me know what you think. 




Hľadajúc niečo zabudnuté, k čomu by som sa chcela vrátiť som naďabila na Améliu z Montmartru. Desaťročný film, ktorý sa každému páči a ktorý sa dá považovať za kultový. Videla som ho vtedy, keď vyšiel ako pätnásťročná, ale napriek mojim vysokým očakávaniam sa mi vôbec nepáčil. Pred pár dňami ma napadlo, že možno tých desať rokov bolo treba, aby mi Amélia sadla. Mám predsa rada divné postavičky. Bez dlhého napínania vám však prezradím, že sa mi páčil ešte menej. Dúfam, že vás moja recenzia príliš nesklame. Kľudne začnite oponovať a robite osvetu, že Amélia je vlastne fajn. Som tomu otvorená.
Všetko to vlastne začína celkom pekne, predstavením Améliných rodičov a ich obľúbených a neobľúbených vecí. Malá Amélia je rozkošne zlomyselná, ale onedlho sa to zvrhne na utrpenie, keďže nám film v každej scéne pripomína, že protagonistka je "spešl spelš grl". Amélia sa rozhodne robiť dobré skutky, aby sa svet stal lepším miestom, ale popritom si vôbec neuvedomí jeden dôležitý detail: ľudia málokedy vedia, čo je pre nich dobré a už vôbec nie, čo je dobré pre druhých, takže prečo si toto teliatko myslí, že práve ona to vie? Naša mimoriadnica Amélia pácha nasledujúce dobré skutky: ohováranie, manipulácia, klamstvo, prenasledovanie, kradnutie, nedovolené vniknutie na cudzí pozemok a to som iste ešte na niečo zabudla. Amélia robí nelogické veci, aby nám dokázala aká je spešl a to sa dosť rýchlo okuká. Amélia, si divná. V zlom slova zmysle. Prestaň sa teda tváriť, že si iba beznádejná romantička, či snílek, či o čo ti vlastne ide.
Áno, si to ty!
Nechcem fanúšikov Amélie úplne nasrať a tak sa presuniem k veciam, čo sa mi na filme páčili. Francúzska hudba a parížske ulice boli skutočne očarujúce. V Paríži som ešte nikdy nebola a je to určite mesto, kam by som chcela ísť, takže úplne chápem, že autori nehanebne využili typickú parížsku atmosféru. Divák si začne okamžite predstavovať, že je tam a užíva si tú pohodičku. Tiež sa mi páčilo, že postavy vyzerali ako skutoční ľudia, čo je niečo, čo sa dá použiť ako spoľahlivé pravidlo na identifikáciu krajiny pôvodu filmu, pokiaľ si divák nevšimne iné indície. Žiadna Hollywoodska dokonalosť/mimozemskosť, ktorá by postavy od diváka len vzďalovala. Cestujúci záhradný trpaslík bol skvelý nápad, to musím uznať tiež. Okrem toho som sa zasmiala, keď Amélia odhalila identitu záhadného muža, ktorý sa fotí v každej fotobunke v Paríži, iba aby fotky zahodil. Také jednoduché a pritom ma to vôbec nenapadlo.
A práve v tomto momente mala iba Amélia kľúč k riešeniu záhady tajomného muža.
Je mnoho francúzskych filmov, ktoré vám rada odporúčim, ale, bohužiaľ, Amélia z Montmartu nie je jedných z nich. Ale keďže je to taký populárny film, kľudne si ho skúste pozrieť a dajte vedieť, čo a ako.







No comments:

Post a Comment

Note: only a member of this blog may post a comment.