Sunday, 26 June 2016

Oliver the musical (1968)


Dodger: Consider yourself... at home                      Cíť sa tu ako doma
Consider yourself... one of the family                      Ako člen našej rodiny
We've taken to you... so strong                                 Hneď si nám padol do oka
It's clear... we're... going to get along!                      Spolu nám bude dobre
Consider yourself... well in                                      Cíť sa tu s nami pohodlne
Consider yourself... part of the furniture                  Ako odveká súčasť rodiny
There isn't a lot... to spare                                         Nemáme toho veľa
Who cares? What... ever we've got we share!...       Nevadí... Podelíme sa!
Consider yourself... our mate                                   Cíť sa ako nás kamoš
We don't want to have... no fuss                               O starosti nestojíme
For after some consideration we can state...            Jednoducho povedané:
Consider yourself - one of us!                                  Cíť sa ako jeden z nás!

Long gone are the days when I studied, read and wrote about Oliver Twist and Charles Dickens at the university. The language was old and complicated and the plot, with tons of characters with stories and backstories didn't make it any easier to read. It was quite clear that the good old Dickens needed the story to last as long as possible because it was published in newspaper as a soap opera to be continued and continued and continued. One can't blame him. He himself said that the one only things he had ever inherited were relatives, who needed his support. Especially since England in the 19th century was tough for women - there actually weren't any respectable jobs for them. The luckiest working class women sold flowers and food while the rest worked long hours in factories for next to nothing or carried out the oldest profession (I heard there were more brothels in the Victorian England than churches). The higher class ladies had to pray that their husbands won't die or they would end on the street in no time. I digress. Nevertheless, it's quite useful to know a bit about the world of Oliver Twist.
Oliver is an orphan, who lives in a workhouse with other children, toiling his childhood away. No social workers existed to prevent the unfair conditions kids had to live and work in. Little naive Oliver, however, manages to run away and goes to London hoping for a better life. Nobody's waiting for him with open arms though. He ends in a dirty gang of underage pickpockets lead by Fagin, who's ugly and sleazy and seems to have pedophiliac tendencies but stole the whole show like a boss. No wonder that they didn't kill him at the end of the film like they did in the book. They all, including a prostitute Nancy and a robber Bill Sikes, live in the underbelly of London together like a big dysfunctional family. 
Oliver is quite a monumental creation. I can compare it to Gone with the wind which was also a big deal, however, after winning a few prizes Oliver didn't stick in people's minds like Gone with the wind did. Maybe it's because the amount of the children in the film make people think it's a story for children only. It's a pity though because even though Oliver is often quite melodramatic it captures the feel of the book quite well (thank god they simplified the story and omitted some less important characters).
The most I enjoyed the big-ass dancing sequences, for example when Oliver comes to London and sees the big city for the first time with the never-ending stream of people doing their jobs and lively Artful Dodger as a pickpocket, who heartily welcomes him and sings the song I quoted at the beginning of the post. Also Oliver's sneak peek into the comfortable and ever sunny world of the rich manages to express Oliver's fascination very well.
Even though this is not the best musical I've ever seen I had fun listening to the catchy songs, watching the impressive dancing scenes and the disgustingly charming Fagin. The two and half hours is a lot but with the exception of slow sentimental beginning I didn't feel bored.
Did you know that although Ron Moody had played Fagin to great acclaim on the London stage, he was only allowed to repeat his performance in the film after Peter O'Toole had reportedly turned down the role.







Tie časy kedy som na výške študovala, čítala a písala o Oliverovi Twistovi a Charlesovi Dickensovi sú už dávno preč. Jazyk to bol starý a komplikované zápletky a množstvo postáv s vlastnými príbehmi to vôbec neuľahčovali. Bolo úplne evidentné, že starý dobrý Dickens potreboval, aby príbehy vydržali čo najdlhšie, pretože vychádzali v novinách ako telenovala na pokračovanie a pokračovanie a pokračovanie. Ani sa mu nedivím. Sám predsa povedal, že jediné, čo kedy zdedil boli príbuzní, ktorých musel živiť. Išlo o to, že Anglicko nebolo devätnástom storočí naklonené ženám - neexistovali pre ne žiadne vhodné profesie. Príslušníčky robotníckej triedy, ktoré mali veľké šťastie predávali kvety a jedlo, zatiaľ čo zvyšok pracoval za pár šupov na nekonečné smeny v továrňach alebo sa živil najstarším povolaním (počula som, že vo viktoriánskom Anglicku bolo viac bordelov ako kostolov). Ženy z vyššej vrstvy sa museli modliť, aby ich manželia nezomreli, lebo by mohli skončiť na ulici. Trošku som odbočila. Nevadí, je celkom užitočné vedieť niečo o svete Olivera Twista.
Oliver je sirota, ktorá býva v chudobinci, kde musí pracovať miesto toho, aby si užíval detstvo. Vtedy neexistovali žiadni sociálni pracovníci, aby zabránili nespravodlivým podmienkam, v ktorých museli deti žiť a pracovať. Malému naivnému Oliverovi sa však podarí utiecť do Londýna, túžiac po lepšom živote. No tam na neho žiadna otvorená náruč nečaká. Skončí v špinavom gangu detských zlodejov, ktorých má pod palcom Fagin, škaredý, slizký chlapík s pedofilnými tendenciami (aspoň ja som mala ten pocit). Ale aby som sa priznala jeho herecký výkon z neho v mojich očiach spravil hlavnú hviezdu filmu. Nečudo, že sa rozhodli ho nezabiť, narozdiel od knižnej predlohy. Všetci, vrátane prostitútky Nancy a lupiča Billa Sikesa, si spolu nažívajú v drsnom špinavom podhubí Londýna ako veľká dysfunkčná rodina.
Oliver je vlastne velkolepé dielo. Teoreticky sa dá porovnať k filmu Odviate vetrom, čo bol tiež velkofilm, no po tom ako Oliver vyhral niekoľko dôležitých cien sa nedokázal usídliť v povedomí ľudí tak ako Odviate vetrom. Možno je to tým, že vo filme hralo toľko detí, čo človeka podvedome presvedčí, že je to skôr príbeh pre deti. To je škoda, lebo aj keď je Oliver miestami melodramatický, celkom verne zachytáva atmosféru kníh (vďaka bohu, že sa tvorcovia rozhodli  zjednodušiť príbeh a vynechať niektoré menej dôležité postavy).
Najviac sa mi páčili tie ohromné tanečné sekvencie, napríklad keď príde Oliver do Londýna a vidí toto obrovské mesto po prvý krát s nekonečným prúdom ľudí, utekajúcimi za svojimi povinnosťami a akčným Lišiakom, zlodejíčom, ktorý ho srdečne privíta v meste a zaspieva pieseň, ktorú som citovala na začiatku príspevku. Rovnako aj scéna, kedy Oliver nahliadne do pohodlného a slnečného sveta bohatých, zachytáva pocity očarenia veľmi efektne a prenáša ich na diváka.
Aj keď toto nie je najlepší muzikál aký som kedy videla, celkom ma bavili jeho chytľavé piesne, pôsobivé tanečné scény a nechutne šarmantný Fagin. Dve a pol hodiny je dosť, ale s výnimkou pomalého a sentimentálneho začiatku som sa nenudila.
Vedeli ste, že aj keď mal Ron Moody, ktorý hral Fagina, veľký úspech na Londýnskej divadelnej scéne, podarilo sa mu si rolu vo filme zopakovať až keď ju predtým Peter O'Toole odmietol.







No comments:

Post a Comment

Note: only a member of this blog may post a comment.