Sunday, 9 October 2016

Pride and prejudice (and no zombies) /Pýcha a predsudok (bez zombíkov) (2005)

Mr. Darcy: Do you talk, as a rule, while dancing?
Elizabeth Bennet: No... No, I prefer to be unsociable and taciturn... Makes it all so much more enjoyable, don't you think?

Mr. Darcy: Považujete za svoju povinnosť pri tanci rozprávať?
Elizabeth Bennet: Nie... nie, radšej som nespoločenská a mračím sa. Tak si to viac vychutnám.
No film for children today! As I promised. When writing a review of a Disney/Pixar/Whatever studio film sometimes I have a problem what to write. I always do my best but with those it's just more difficult than films for adults (not those films for adults. They would be probably even harder to write a review about). Pride and Prejudice, ladies and gentlemen.
I've read the book at least twice but that was a long time ago and I can't remember much so I'm going to write solely about the film. I've seen it twice, the first time at university and I liked it very much. The setting seemed so fascinating to me so now I'm thinking of watching Downton Abbey. Don't worry I'm well aware that P&P is set on the turn of the 18th and 19th century (novel first published in 1813) while DA sometime around the 1st World War I think but they both seem to have a certain similar feeling plus DA includes professor McGonagall. A few days ago I rewatched P&P and while it was still captivating (even though I admit getting lost in their old language sometimes) I noticed a few things that didn't seem to work quite right.
Scared already?
The protagonist is Elizabeth Bennet, played by Keira Knighley. I like her because she looks a lot like Natalie Portman, who is supposed to be very intelligent. Elizabeth is a beautiful girl from a poor family with 5 daughters and their mother is constantly experiencing a matchmaking fever. Understandable because 18th century was a nightmare time for women. If the sisters don't get married, they need someone to take care after them financially because they are forbidden to work and they aren't high class or rich enough to be able to be in charge of their own life. Some women after failing to get married or after becoming widows had to live on the streets or go to convent. Get married or die trying. Difficult time it was. Luckily a rich unmarried young man has just moved to their neighborhood and his name is Mr. Darcy (after some googling I found out his first name was Fitzwilliam).  
Fitzwilliam on the left.
Mr. Darcy throws a party and Bennets are invited. Of course, the moment Elizabeth sees him she hates his guts. Mr. Darcy rarely chats with his own guests, almost doesn't dance and generally throughout the whole film has only two modes: one menacingly looming without a word (well, except for the moments when he criticizes his guests) and second making a tragic face as if all four of his wisdom teeth have decided to come out at once. Just to make it clear, Mr. Darcy is a rich young man, who probably just walks around, hunts or organizes balls all the fucking time and hasn't a single worry in his life. Except for maybe having been named Fitzwilliam, maybe that's what all his sulking is about. Or maybe he's just an regular Englishman.
Remarkably though, Elizabeth decides to simply have fun at the ball instead of letting him spoil the evening.
Things happen and at the end Elizabeth says she had been too quick to judge and rely on her prejudice about Mr. Darcy being the villain. Considering that his sinister entrances that scared his guests so they stopped dancing and his continual looming thought half of the film (seriously, put a different music on and he'll look like a murderer) you can't blame her. 
The plot of the film is something that we've seen a thousand times and almost every TV series uses this device at least once a season (if not constantly): Characters do not actually talk to each other. Specifically: Character A learns an unpleasant information about the character B from another source, which results in the character A being angry with character B without asking them personally whether the given information is true or not (it's not). If Elizabeth and Mr. Darcy had a confirmation talk right away, the film would end up within 30 minutes. However, the book was written 200 years ago, thus long before we got fed up with these stories in 3rd millennium. Probably. 
A little but notable touch I loved is how Jane Austen expressed her view of the church in the society. The priest, who represents it in the story, is a short pathetic man who tries so hard yet nobody takes him seriously. Young generation laughs at him and older understands him to be lesser evil. Despite his pathetic nature, there's something not only repulsive but also heartless about him, which definitely disqualifies him from being a good priest. He's an uncritical admirer and supporter of the higher class (in the form of Judy Dench, who you cannot hate even if she plays the most spiteful old hag in the town). In the story she gives him a house to live in and he's happy to serve her for the rest of his life.
I know that after the criticism it will sound strange but I enjoyed the film anyway and I do recommend watching it. There are many, who were enchanted by the story maybe because even though people tend to believe that everything was easier in the past, Jane Austen shows us that people were just as (or even more) confused by the mating game as we are now. Moreover, the old charm of the film got me hooked and I'll be looking for more films set in past centuries because costumes! Hairstyles! Irresistible!





Dnes to nebude pre deti! Ako som sľúbila. Keď píšem recenziu na rozprávku od Disneyho/Pixaru a podobých štúdií, niekedy je problém čo napísať. Robím, čo môžem, ale filmy pre dospelých mi sadnú zvyčajne lepšie (teda nie také filmy pre dospelých. Na tie by bolo písať recenzie hádam ešte ťažšie). Dámy a páni, Pýcha a predsudok.
Knihu som čítala aspoň dvakrát, ale bolo to tak dávno, že si už skoro nič nepamätám a tak budem písať len o filme. Videla som ho dvakrát, prvý raz zrejme ešte niekedy na výške a veľmi sa mi zapáčil. Minulosť ma očarila a teraz začínam premýšľať nad sledovaním Downton Abbey. Nebojte sa, je mi jasné, že PaP sa odohráva niekedy na prelome 18. a 19. storočia (kniha vyšla v 1813) zatiaľ čo DA niekedy okolo prvej svetovej vojny, ale oba vo mne evokujú podobné pocity plus v DA hrá aj profesorka McGonagallová. Pred pár dňani som teda PaP pozrela znovu a aj keď film má stále svoje čaro (a aj keď som sa občas v ich prastarom jazyku stratila) všimla som si veci, ktoré tak celkom nefungujú.
Tak čo? Už máte strach? Toto je ešte jeden z tých jednoduchších obrázkov. Ružová (manželstvo), modrá (odmietnutie), zelená (zaľúbenie), oranžová (škandál). 
Protagonistkou je Elizabeth Bennet, ktorú hrala Keira Knightley. Tú mám rada, lebo vyzerá ako Natalie Portman, o ktorej som počula, že je veľmi inteligentná. Elizabeth je krásne dievča z chudobnej rodiny, ktorá má spolu 5 dcér a ich matka prežíva konštatnú svadobnú horúčku. Je to pochopiteľné, lebo toto obdobie bolo pre ženy nočnou morou. Ak sa dcéry nevydajú, budú potrebovať, aby sa o ne finančne postaral niekto iný, pretože práca pre ne neprichádza do úvahy a nie sú ani dostatočne bohaté a vznešené, aby mali právo o sebe rozhodovať samy. Niektoré nevydaté alebo ovdovené ženy skončili na ulici alebo v kláštore. Boli to ťažké časy. Našťastie sa do susedstva prisťahuje mladý slobodný muž menom pán Darcy (po krátkom gúglení som zistila, že sa krstným menom volá Fitzwilliam).
Fitzwilliam je naľavo.
Darcy vystrojí večierok a Bennetovci sú pozvaní. Samozrejme, že hneď ako ho Elizabeth uzrie, zahorí k nemu vášnivou nenávisťou. Darcy sa so svojimi hosťami skoro nerozpráva, skoro netancuje a vlastne počas celého filmu má len dve polohy: jednu, kedy sa bez slova hrozivo týči (keď teda zrovna nekritizuje svojich hostí) a druhú s výrazom tváre tak tragickým akoby sa mu všetky zuby múdrosti rozhodli vyrásť naraz. Aby bolo jasné, Darcy je bohatý mladý muž, ktorý sa pravdepodobne celé dni len prechádza, chodí na poľovačky alebo organizuje večierky a nemá v živote jedinej starosti. Teda okrem toho, že sa volá Fitzwilliam a možno preto sa tak odúva. Alebo je to len bežný Angličan.
Chválihodné je však to, že Elizabeth sa jednoducho rozhodne sa na večierku zabávať namiesto toho, aby si nechala pokaziť náladu.
Dej filmu prezrádzať nebudem. Na konci Elizabeth skonštatuje, že Darcyho príliš rýchlo odsúdila a spoľahla sa na svoj úsudok, že práve on musí byť ten zloduch. Keď však zoberieme do úvahy jeho zlovestné výstupy, ktoré často vystrašili hostí tak, že sa hneď prestali baviť a ako sa sústavne mlčanlivo týčil až do polky filmu (no vážne, ak si film pustíte s inou hudbou bude vyzerať ako vrah), tak to Elizabeth nemôžete vyčítať.
Zápletka príbehu nie je niečo, čo by sme už ikskrát predtým nevideli a každý seriál nám ju ponúka aspoň raz za sériu (ak nie dookola). A síce: Postavy sa spolu nerozprávajú. Konkrétnejšie: Postava A sa dozvie nepríjemnú novinu o postave B z iného zdroja, čo spôsobí, že postava A sa nahnevá na postavu B bez toho, aby sa jej osobne spýtala, či je daná informácia pravdivá alebo nie (nie je). Ak by si Elizabeth vypýtala od Darcyho vysvetlenie, film by skončil do 30 minút. No kniha bola napísaná pred 200 rokmi a teda asi dosť dlho predtým, ako sa ľuďom také zápletky zunovali. Teda asi.
Malý, ale významný detail, ktorý sa mi však v príbehu páčil bolo to, ako Jane Austen vyjadrila svoj názor na stav cirkvi vo vtedajšej spoločnosti. Kňaz, ktorý ju v príbehu reprezentuje, je malý úbožiak, ktorý sa síce veľmi snaží, ale nik ho neberie vážne. Mladá generácia sa ňom smeje a stará ho chápe len ako nevyhnutné zlo. Napriek jeho úbohosti je v ňom však čosi nie len odpudivé, ale dokonca bezcitné, čo ho, samozrejme, diskvalifikuje z funkcie dobrého kňaza. Je nekritickým obdivovateľom a podporovateľom vyšších vrstiev (vo forme Judy Dench, ktorú zožeriete aj s navyjakom, aj keď hrá najzlomyseľnejšiu starú ježibabu široko-ďaleko). Judy mu dala strechu nad hlavou a on je šťastný a oddaný až do konca života.
Viem, že po toľkej kritike to vyznie zvláštne, ale film sa mi vlastne páčil a odporúčam ho. Mnoho fanúšikov očaril a možno je to preto, lebo ľudia s obľubou tvrdia, že všetko bolo kedysi lepšie, no Jane Austen nám ukazuje, že aj v minulosti sa ľudia nevedeli zorientovať, keď išlo o vzťahy. Navyše historická atmosféra ma láka čím ďalej tým viac a určite si zase onedlho pozriem niečo zasadené do minulosti, lebo aha, kostýmy! Aha, účesy! Tak a som namotaná!



No comments:

Post a Comment

Note: only a member of this blog may post a comment.