Sunday, 29 January 2017

Isaac Asimov - The Naked Sun (1953)

“The Solarians have given up something mankind has had for a million years; something worth more than atomic power, cities, agriculture, tools, fire, everything; because it's something that made everything possible (...) The tribe, sir. Cooperation between individuals.”

"Obyvatelia planéty Solária sa vzdali niečoho, čo ľudstvo malo milióny rokov; niečoho, čo je dôležitejšie ako nukleárna energia, mestá, poľnohospodárstvo, nástroje, oheň, všetko, lebo je to niečo, čo dalo vznik všetkého ďalšiemu... kmeň, pane. Spolupráca medzi jednotlivcami."
During this Christmas I read a book by Isaac Asimov for the first time. I remember having learned about him at school. I have never been very interested in sci-fi but his less known book The Naked Sun happened to be in my bookcase for a few years and despite of the ugly cover I realized that maybe it was time to read my first book by this famous author already.
The Naked Sun is the second book from a trilogy The Robot Series and I realize it's kind of stupid to read the middle part as the first one. Nevertheless, it's a murder mystery written in 1956 but it's set in 24th century or so. The protagonist is Elijah Bailey, a detective from Earth, who has just been assigned to another planet to solve a crime. He panics because he doesn't think it's safe for him to leave Earth. The interplanetary relationships are not very good and the people of Earth have started living underground out of fear quite some time ago.
Elijah travels to Solaria, a planet populated by people who originally come from Earth, and he feels very much out of place. See Solarians are so afraid of diseases and dying, they have decided to start living as isolated as possible. Their tiny population is entirely served by millions of robots and the people live in huge estates on their own, rarely sharing it with a husband or wife. They have developed an advanced ''viewing'' technology, which is basically our Skype only better, to completely avoid meeting each other. In this dystopian world people's lives are controlled by the eugenistic technology that reads their genes and then decides if they should procreate, for example. Asimov wasn't very optimistic regarding our future but that's probably something we could say about any sci-fi author.
Asimov makes a pretty good decision to make this story rely solely on the old-school detective work with no futuristic forensic tests otherwise they would solve the crime in no time. However, the actual realization is a tiny bit ridiculous. See, in a world full of robots that tirelessly serve their masters 24/7 the poor bastards with positronic brains keep cleaning up the scene of crime anytime the shit goes down. I know. A friend of mine laughed his ass off when he heard that.
Let's start with the strong points of the story. I haven't read the first book in the series and I managed to keep track of everything that happened. You don't need to read the first book either because the author tells you everything you need to know. Moreover, if you, like me, are not very familiar with the sci-fi genre Asimov goes slowly and explains you many things without making it sound too forced. He also includes his own earlier invention, the 3 laws of robotics:

  1. A robot may not injure a human being or, through inaction, allow a human being to come to harm.
  2. A robot must obey the orders given it by human beings except where such orders would conflict with the First Law.
  3. A robot must protect its own existence as long as such protection does not conflict with the First or Second Laws.
The story and world building is quite interesting and Asimov put a lot of thought in it. It makes me want to read some more of his books. Moreover, the message of the story is quite relevant even today.
“On Earth, we have a continuous influx of young people who are willing to change because they haven't had time to grow hard set in their ways. I suppose there's some optimum. A life long enough for real accomplishment and short enough to make way for youth at a rate that's not too slow.” 
The fifties had time for SOME improvement. So does the present...
The weaker parts now. Asimov was even during his lifetime reproached for not including many significant female characters and that's quite true. The only 2 women in the story are an odd femme fatale and a grumpy ugly unlikable assistant of  a scientist. To Asimov's credit he admitted the critics were right and claimed not having much experience. He had a wife though so he could have asked her to help him out I think. Nevermind. 
The Solaria in 24th century still seems like 1950s America when it comes to intimacy, which makes sense since it was written in 1956 and either Asimov didn't want to create a commotion or he was legitimately worried about people becoming cold and emotionless in the future. Too bad he's dead and we can't ask him.
The end was a little odd and I'd say that Elijah, who seemed like a very responsible professional, acted quite recklessly when dealing with the murderer. Maybe it's because we're going to meet the person in the final book. Who knows? 
To summarize my review even despite the weak points I liked book. It's an easy and quick reading even though it was written 60 years ago. The murder mystery was suspenseful and I'm definitely planning to explore the new worlds further in other books. Asimov knew a thing or two about writing a story and he's a classic author you shouldn't miss.




Cez Vianoce som si prvý raz prečítala knihu od Isaaca Asimova. Pamätám si, že sme sa o ňom v škole učili. Nikdy ma sci-fi nejako nezaujímalo, ale jeho menej známa knižka s názvom Nahé Slnko (alebo aj Vo vesmíre niekto vraždí) sa ocitla v mojej knižnici a po pár rokoch som si aj napriek veľmi škaredej obálke pomyslela, že možno by som mala dať tomuto slávnemu autorovi šancu.
Nahé Slnko je druhou knihou trilógie o robotoch a áno, je mi úplne jasné, že je trochu hlúpe začať čítať od prostriedka. No nič. Je to detektívka napísaná v 1956, ale odohráva sa v 24. storočí. Protagonistom je Elijah Bailey, detektív zo Zeme, ktorého odvolajú na inú planétu, aby tam vyriešil vraždu. Najprv spanikári, lebo si nemyslí, že je bezpečné opustiť Zem. Medziplanetárne vzťahy nie sú veľmi dobré a už nejakú dobu žijú pozemšťania zo strachu pod povrchom.
Elijah cestuje na Soláriu, planétu obývanú ľudmi pôvodne pochádzajúcimi zo Zeme. Detektív sa tu pochopiteľne cíti úplne mimo. Solariáni sa tak boja chorôb a smrti, že sa rozhodli žiť tak izolovane ako sa len dá. Obyvateľov je málo a tí sú neustále obsluhovaní množstvom robotov. Ľudia žijú v obrovských domoch, väčšinou sami, ale niekedy s partnerom. Vyvinuli veľmi pokrokovú komunikačnú technológiu, ktorá je trochu ako Skype len lepšia, aby sa úplne vyhli osobným stretnutiam. V tomto dystopickom svete sú životy ľudí ovládané eugenickou technológiou, ktorá sleduje ich gény a potom rozhodne napríklad aj o tom, či sa dotyčný môže rozmnožovať. Asimov nebol veľmi optimistický čo sa našej budúcnosti týka, ale tak je to asi u každého autora sci-fi žánru.
Autor spravil celkom dobré rozhodnutie, keď vyšetrovanie vraždy postavil na obyčajnej detektívnej práci bez akýchkoľvek futuristických testov, lebo by sa vražda vyšetrila za päť minút. No skutočná realizácia je trošku absurdná. Takže, vo svete plnom robotov, ktorí sa bez prestávky starajú o svojich ľudských pánov, títo nešťastníci s kremíkovými mozgami vždy upracú miesto činu až sa bliští. Kamoš sa smial až sa za brucho chytal.
Začnime s plusmi. Nečítala som prvú knihu zo série o robotoch, ale v pohode som dokázala sledovať všetko, čo sa dialo. Nepotrebujete teda čítať prvú knihu, lebo autor vám poviem všetko, čo potrebujete vedieť. Ak okrem toho ani neviete veľa o sci-fi žánri, Asimov vám pekne pomaly vysvetlí mnoho vecí bez toho, aby to vyznelo príliš nútene. Tiež vás zoznámi so svojím skorším výmyslom, tromi zákonmi robotiky:

  1. Robot nesmie ublížiť človeku alebo svojou nečinnosťou dopustiť, aby mu bolo ublížené.
  2. Robot musí poslúchnuť človeka, okrem prípadov, keď je to v rozpore s prvým zákonom.
  3. Robot sa musí chrániť pred poškodením, okrem prípadov, keď je to v rozpore s prvým alebo druhým zákonom.
Príbeh a spoznávanie sveta je celkom zaujímavé a vidno, že Asimov si s tým dal prácu. Aj ma to navnadilo, aby som si prečítala ďalšie jeho knihy. Navyše myšlienka príbehu je relevantná aj dnes:
"Na Zemi máme neustály prísun mladých ľudí, ktorí sú ochotní sa zmeniť, lebo ešte nemali čas zvyknúť si a skonstantieť. Myslím, že existuje nejaké optimum. Život dosť dlhý na to, aby sme čosi dokázali a zároveň dosť krátky na to, aby sme uvoľnili miesto pre mladých." 
Päťdesiate roky svoje muchy. Aj prítomnosť ich má.
 
A čo tie slabšie momenty? Asimova dokonca aj počas jeho života kritizovali, že vo svojich dielach nemá žiadne výrazné ženské postavy a to je aj pravda. Jediné dve ženy v tejto knihe sú divná femme fatale a škarená namosúrená a nesympatická laboratórna asistentka. Asimov však aj sám priznal, že kritici majú pravdu a bránil sa, že nemá veľa skúseností. Ale tak mal predsa manželku, tak ju mohol požiadať o pomoc, nie? Ach, no dobre.
Solária v 24. storočí sa výrazne podobá na Ameriku 50. rokov, keď ide o intimitu, čo je aj pochopiteľné, keďže dielo vzniklo v 1956 a buď Asimov nechcel vyvolať škandál alebo sa skutočne obával, že ľudia sa v budúcnosti stanú chladnými a necitlivými. Škoda, že už je mŕtvy a nemôžeme sa ho spýtať.
Koniec bol tiež taký podivný a myslím si, že Elijah sa na začiatku javil ako veľký profesionál, no potom konal veľmi nezodpovedne, keď odhalil vraha. Možno preto, lebo sa s ním stretneme aj v tretej knihe. To jediné by dávalo zmysel. Ale kto vie?
Aby som nejako svoju recenziu zhrnula poviem, že aj napriek slabým momentom sa mi kniha páčila. Ľahko a rýchlo sa číta, aj keď bola napísaná pred 60 rokmi. Pátranie po vrahovi bolo napínavé a určite v budúcnosti plánujem preskúmať sci-fi svety Isaaca Asimova trochu bližšie. Chlapík vedel, čo robí, keď si sadol k svojmu obstarožnému písaniemu stroju a je to určite jeden z tých autorov, ktorý by vám nemal ujsť.

No comments:

Post a Comment

Note: only a member of this blog may post a comment.