Sunday, 30 July 2017

Charles Bukowski - Pulp/Škvár (1994)



“It wasn’t my day. My week. My month. My year. My life. God damn it.”

"Nebyl to můj den. Můj týden. Můj měsíc. Můj rok. Můj život. K čertu!"

Why did I read Charles Bukowski? I looked into my friend's bookcase and I saw Pulp by Charles Bukowski. I didn't know much about him. Only that he was a writing wino, who complained about everything in the world because he thought it would make him look cool. You know I could understand and tolerate Vonnegut's cynical writing and strutting his vices, failures and short comings because he was in the war and shell-shock does bad things to people. But why should Bukowski get a pass for his misanthropic pose? It's so clear it's only misery-makes-money kind of attitude. So I thought that when I'm gonna have disdain for Charles Bukowski, It should be at least informed disdain. That and the book was short.
The book's title is Pulp as in Pulp fiction magazines - cheap stories for undemanding readers. The story reminds the typical old noir detective stories that were so popular in 1950s and included sexy femme fatale with hidden agenda, unmotivated but intelligent and handsome detective, an inexplicable mystery and dangerous mafia. All this cliches are present in Pulp but they are even more ridiculous, yet charming. Let's look for them.
Nick Belane lives in Hollywood and works as a detective. If you guessed that he's fat, aging, divorced, broke and an gambling alcoholic, you were right. He gets a call from a lady, who hires him to look for Celine. Louis-Ferdinand Céline. A French writer, who died in 1961. "No, he didn't, you fatso," disagreed the lady. "You can trust me on that. I'm Death."
“In the old days,' he said, 'writers' lives were more interesting than their writing. Now-a-days neither their lives nor the writing is interesting.”
Another man soon calls saying he needs the detective's help too. An insanely attractive and dangerously insane alien lady keeps controlling him. Two compelling femma fatales because one is never enough. Then there's a rich man, who suspects his trophy wife cheating on him. And a fourth case requires Nick to find a mysterious Red Sparrow (The Maltese Falcon anyone?), whatever that is.
“Existence was not only absurd, it was plain hard work.”
To make it more complicated, Nick has several enemies, who are constantly on his ass. And if he has a rare peaceful day he starts a fight in any random bar he enters for no reason whatsoever.
“I needed a vacation. I needed 5 women. I needed to get the wax out of my ears. My car needed an oil change. I'd failed to file my damned income tax. One of the stems had broken off of my reading glasses. There were ants in my apartment. I needed to get my teeth cleaned. My shoes were run down at the heels. I had insomnia. My auto insurance had expired. I cut myself every time I shaved. I hadn't laughed in 6 years. I tended to worry when there was nothing to worry about. And when there was something to worry about, I got drunk.”
Even though the protagonist drinks, gambles and bitches about everything, the book doesn't feel repetitive at all. It feels like a fun and if you're free you can very well manage to read it in one day. The time goes fast when reading this and I certainly didn't count the pages. Bukowski might not have been a good husband/friend/neighbor/colleague/person but his writing is pretty intriguing stuff. It's a good ranting literature that calls for being read aloud.
“Teeth. What god-damned things they were. We had to eat. And eat and eat again. We were all disgusting, doomed to our dirty little tasks. Eating and farting and scratching and smiling and celebrating holidays.”
However, in the second half the book becomes less funny and a bit more serious and Bukowski explains his jaded attitude about life, world and universe and it makes sense and he's right. I predicted the end of the book, however, I don't see it as a problem, even though I like to be surprised.
Oh, and I just LOVED the femme fatale characters that kept entering his office only to insult him and walk away like a boss.
To sum it up, Charles Bukowski isn't for everyone. Not everyone wants to read and surreal story and a explicit ranting of a bitter man, who drinks vodka night and day. Dirty realism isn't everyone's cup of tea. However, if you're one of those, who don't take life too seriously give it a try.
“Hell was what you made it.”




Prečo som si prečítala Charlesa Bukowského? Pozrela som sa do kamarátkinej knižnice a zbadala tam Škvár od Bukowského. Veľa som o ňom nevedela. Iba, že to bol ožran, ktorý písal a sťažoval sa na život, lebo si myslel, že je to cool. Tak napríklad Vonnegutove cynické zápisky a prepieranie vlastných zlozvykov, zlyhaní a nedostatkov sa dá pochopiť. Ten bol predsa vo vojne a posttraumatická stresová porucha robí s ľuďmi škaredé veci. Ale prečo by sme mali Bukowskému zožrať jeho mizantropickú pózu? Je predsa jasné, že ide o postoj typu "depka zarába". Tak som si pomyslela, že keď už budem nad Bukowským ohŕňať nos, nech to bude aspoň informované ohŕňanie. A tiež preto, že kniha bola celkom krátka.
Názov knihy Pulp je narážkou na staré časopisy plné jednoduchých príbehov pre nenáročného čitateľa po lobotómii. Český názov Škvár označuje v podstate tiež brak. Príbeh pripomína staré detektívne príbehu typu noir, ktoré fičali v 50. rokoch a povinne obsahovali tajomnú zvodnú ženu so záhadnými úmyslami, nemotivovaného, ale inteligentného a fešného detektíva, nevysvetliteľnú záhadu a nebezpečných mafiánov. Všetky tieto klišé sú v Škváre prítomné, ale sú ešte prehnanejšie, ale zároveň podarené. Poďme si ich teda rozobrať.
Nick Belane býva v Hollywoode a pracuje ako detektív. Ak by ste hádali, že je tučný, starnúci, rozvedený, na mizine a alkoholik, tak by ste mali pravdu. Samozrejme mu zavolá jedna fešanda, ktorá si ho najme, aby hľadal Celina. Louisa-Ferdinanda Célina. Francúzskeho spisovateľa, ktorý zomrel v 1961. "Nie, ty tlsťoch," namieta dáma. "A mne môžeš veriť. Ja som Smrť."
"V dřívějších dobách," řekl, "bývaly životy spisovatelů zajímavější než jejich psaní. Dnes nejsou zajímavý ani jejich životy, ani jejich psaní."
Onedlho sa ozve ďalší človek, ktorý potrebuje detektívovu pomoc. Šialene atraktívna a nebezpečne šialená marťanka ho ovláda kedy si len zmyslí. A už tu máme dve šarmatné femme fatale, lebo jedna by bola málo. Potom príde na scénu bohatý chlapík, ktorý sa obáva, že ho jeho imidžová žena podvádza. A štvrtý prípad od Nicka vyžaduje, aby našiel tajomného Červeného vrabca (podobnosť s Maltézskym sokolom čisto náhodná?), nech už je to čokoľvek.
"Existence nebyla jenom absurdní, byla to prachsprostá dřina."

Aby sa to všetko ešte viac skomplikovalo, má Nick niekoľko nepriateľov, ktorí mu idú po krku. Ak má aj náhodou pokojný deň, tak v bare úplne bezdôvodne rozpúta bitku.
"Potreboval som dovolenku. Potreboval som päť žien. Potreboval som dostať z uší ten ušný maz. Moje auto potrebovalo vymeniť olej. Zabudol som vyplniť posrané daňové priznanie. Z okuliarov na čítanie sa mi odlomila rúčka. V byte som mal mravce. Potreboval som si vyčistiť zuby. Moje boty mali zodraté podošvy. Trpel som nespavosťou. Poistka na auto mi vypršala. Vždy, keď som sa holil, som sa porezal. Už šesť rokov som sa nezasmial. Robil som si starosti, aj keď nebolo prečo. A keď bolo, opil som sa." (túto pasáž neviem nájsť v knihe, grrrr!)
Aj keď protagonista pije, prehráva peniaze a na všetko vkuse nadáva, pri čítaní som nemala pocit repetívnosti. Bola to zábava a keď máte voľno, tak to dáte aj za deň. Pri čítaní čas letí a ja som teda určite stránky nepočítala. Bukowski asi nebol dobrý manžel/kamoš/sused/kolega/človek, ale jeho knihy sa čítajú sami. Je to fajn výlevová literatúra, ktorá si vyslovene pýta, aby jú človek čítal nahlas.
"Zuby. Taková zatracená věc! Musíme jíst. A jíst a jíst. Všichni jsme odporní, odsouzení ke svým malicherným špinavým úkonům. Jíst a prdět a drbat se a smát se a oslavovať svátky."
Druhá polovica knihy je však už menej zábavná a vážnejšia, Bukowski vysvetľuje svoj znechutený prístup k životu, svetu a vesmíru a dáva to zmysel. Koniec filmu som tak nejako predvídala, ale to mi neprekážalo, aj mám rada prekvapenia.
A aby som nezabudla, úplne najlepšie na tom celom boli femme fatale, ktoré chodili do jeho kancelárie ako klavír, len aby ho urážali a potom odišli ako boss.
Aby som to zhrnula Charles Bukowski nie je pre každého. Nie každý si túži prečítať surealistický príbeh a necenzúrované výlevy zatrpknutého muža, ktorý pije vodku dňom i nocou. Dirty realism (špinavý realizmus?) nie je každého krvná skupina. Ale ak ste jeden z tých, ktorý neberú život až tak vážne, tak to s Charliem skúste.
"Peklo je také, aké si ho urobíš."


No comments:

Post a Comment

Note: only a member of this blog may post a comment.