Sunday, 10 September 2017

My so-called life/Môj takzvaný život (1994 - 1995)

Angela: [voiceover] Love is when you look into someone's eyes and suddenly you go all the way inside, to their soul, and you both know instantly. I always imagined I'd fall in love nursing a blind soldier who was wounded in battle. Or maybe while rescuing someone in the middle of a blizzard, seconds before the avalanche hits. I thought at least by the age of 15 I'd have a love life, but I don't even have a like life!

Angela: [ako rozprávač] Láska je, keď sa pozriete do jeho očí a zrazu preniknete až dovnútra, až kdesi do jeho duše a obaja to hneď viete. Vždy som si predstavovala, že sa zaľúbim pri ošetrovaní slepého vojaka, ktorého zranili v boji. Alebo pri zachraňovaní niekoho v búrke, tesne predtým ako nás zmetie lavína. Myslela som si, že vo veku 15 rokov už budem mať ľúbostný život, ale to ja nemám ani zďaleka!
I wanted to watch something silly and old with people with terrible hair and 80's clothes. Something that would make you relax and laugh at. Something undemanding like Saved by the Bell och Charmed. But as I started watching My so-called life, in a terrible quality I got mesmerized. In the very first scene there was young and adorable Claire Danes and some alternative looking chick asking passerbys silly questions and shooting it with an old school camera. Angela (Claire Danes) offered us voiceovers of insufferable and irresistible teenage wisdom and her parents just watched helplessly their daughter slipping through their fingers both physically and emotionally when she died her hair crimson red and lied to get to the party with friends and I WAS HOOKED. Of course it's relaxing to watch beautiful people in beautiful clothes having a perfect life but the real deal simply is more powerful and My so-called life is so real it hurts. 
It is such a wonderful show. It's one of those that were cancelled after 1 season (as opposing to Step by Step or Two and half men or any cheap fun that's been there for ages!) and fans have been missing it until today with a nostalgic sigh and a tear in their eye. If you saw Freaks and Geeks then you have an idea what My so-called life is like.
Angela is 15 years old and the actress was the same age at the time of the shooting, which I appreciate. She's recently stopped being friends with the good old Sharon because wild Rayenne is much more fun and what do teenagers want if not adventure, right? Rayenne lives with her mom, who pays a lot less attention to her daughter as she maybe should, which explains a lot.
And yes, the fashion is so bad it's good somehow.
Even though the show can be quite heavy-handed with its metaphors there's only one episode I'm not quite a fan of. The Christmas sentiment complete with a ghost of a dead girl was too much even for me but Ricky saved it. Ricky is their gay Latino friend, who is often bullied for being a bit different, doesn't find friends very easily as he's one of the most mature kids in the school. Yes, the show knows about him being the emotional center of the series and they milk it a lot but I swallow it hook, line and sinker every time.
The other boy in the picture is Brian Krakow, who's hopelessly and irrevocably in love with Angela, who's completely blind to that. As every character named Brian he's brainy (seriously Brian in Family Guy, Brian Johnson from Breakfast Club, but maybe it works, name your kid Brian and we'll see). He even has his own episode named The Life of Brian and it's marvelous.
Every teenage girl must have a silly crush on the coolest boy in the school. Angela's crush is a blue-eyed guy, who leans this sexily:
Baby Jared Leto!
"Huge events take place on this earth every day. Earthquakes, hurricanes — even glaciers move. So why couldn't he just look at me?"
Another adorable character is Danielle, who loves and hates, admires and mocks her older sister and she's exactly what I imagine having a sibling must be like. In the Halloween episode she even dressed up as Angela and did a perfect imitation. Danielle, you stole my heart!
 It's wonderful to watch my teenage me with all the foolish ideas and reflections:
My parents keep asking how school was. It's like saying, "How was that drive-by shooting?" You don't care how it *was*, you're lucky to get out alive.
The thinking! The misguided fashion sense! I was her! Most of us were her, I think. The smart and stupid, perceptive and blind, narcissistic and unselfish teenagers, who want to rebel and belong somewhere too.
I'm very happy that the parents on the show have such a huge role because the older one is the more one sees the things from their point of view. As a teenager you don't see that your parents are not stupid. In fact they see right through you but have no energy to argue and that's all!
It's hard to pick one episode when they all are gems but I hope I can satisfy you with two quotation gems. Both were said by Angela at her smartest during the darkest time when one doesn't have much self-confidence:
"Sometimes it seems like we're all living in some kind of prison, and the crime is how much we hate ourselves."
"But every so often, I'll have, like, a moment, when just being myself, in my life, right where I am, is, like, enough."


Chcela som si pozrieť niečo hlupučké a staručké s ľuďmi, čo majú príšerné účesy a oblečenie z 80. rokov. Niečo pri čom sa poriadne nasmejete a oddýchnete si. Niečo nenáročné ako napríklad Konečne zvoní alebo Čarodejnice. Ale keď som začala pozerať Môj takzvaný život, v príšernej kvalite, zostala som ako zhypnotizovaná. V úplnej prvej scéne vidíme mladú a roztomilú Claire Danes a nejakú alternatívnu dievčinu ako sa pýtajú okoloidúcich hlúpe otázky a natáčajú to na starú videokameru. Angela (Claire Danes) funguje ako rozprávačka a oblažuje nás svojimi neznesiteľnými a neodolateľnými pubertálnymi perlami ducha a jej rodičia iba bezmocne sledujú ako im uniká pomedzi prsty fyzicky aj emocionálne, keď si nafarbí vlasy na karmínovočervenú a klame, keď uteká na párty za kamošmi. Namotala som sa. Samozrejme, že je to oddych sledovať krásnych ľudí v krásnych šatách ako žijú dokonalý život, ale je to realita, čo človekom skutočne pohne a Môj takzvaný život dýcha realitou v každej scéne.
Je to úžasný seriál. Zase jeden z tých, čo ich zrušili po jednej sezóne (na rozdiel od Krok za Krokom alebo Dva a pol chlapa alebo akejkoľvek lacnej srandy, ktorá nás strašila desaťročie, ak nie viac) a fanúšikom chýba ešte aj dnes, keď si na ňu s nostalgickým povzdychnutím a slzou v oku spomenú. Ak ste videla Freaks and Geeks, tak si viete predstaviť, čo je Môj takzvaný život zač.
Angela má 15 rokov a herečka bola v podobnom veku, čo iba oceňujem. Nedávno sa prestala baviť so starou dobrou najlepšou kamoškou Sharon, pretože s divokou Rayenne je viac zábavy a čo chcú puberťáci, keď nie dobrodružstvo, všakže? Rayenne býva s mamou, ktorá svojej dcére venuje menej pozornosti ako by asi mala, čo mnohé vysvetľuje.
A áno, móda je taká zlá, až je vlastne dobrá.
Aj keď seriál niekedy tresne metaforu ako päsť na oko, vlastne som našla iba jednu časť, ktorá ma až tak neoslovila. Vianočný sentiment ovenčený duchom mŕtvej dievčiny bol príliš aj na mňa, ale Ricky to zachránil. Ricky je ich latino gay kamarát, ktorého často šikanujú, pretože je iný. Priateľov si hľadá ťažko, lebo je asi jeden z duševne nejvyzretejších žiakov v škole. Áno, tvorcovia vedeli, že Ricky je emocionálnym jadrom seriálu a ťažili z toho celkom často, ale ja im to pokojne zožeriem aj s navijakom.
Kyle bol asi jej športová fáza. Teraz sa posunula do fázy hanblivého, ale citlivého chlapca.
Ten druhý chlapec na obrázku je Brian Krakow a je beznádejne a nezvratne zaľúbený do Angely, ktorá to vôbec nevidí. Ako snáď každá postava menom Brian je aj tento Brian inteligent (no vážne Brian z Family Guya, Brian Johnson z filmu Breakfast klub, ale možno to naozaj funguje, pomenujte svojho syna Brian a uvidíme). Dokonca má aj svoju vlastnú epizódu nazvanú Život Briana.
Každá puberťáčka musí mať svoj sexi idol, ktorý je najkúlovejší na celej škole. Angelin idol má modré oči a takto zvodne sa opiera o vertikálne povrchy:
Baby Jared Leto!
"Na tejto zemi sa dejú každý deň ohromné veci. Zemetrasenia, hurikány - veď ešte aj ľadovce sa pohybujú. Tak prečo sa na mňa ani nepozrie?"
Ďalšou úžasnou postavou je Danielle, ktorá zbožňuje, nenávidí, obdivuje a strieľa si zo svojej staršej sestry a presne tak si predstavujem súrodenecké vzťahy. V Halloweenskej epizóde sa dokonca prezlečie za Angelu a imituje ju výborne. Danielle, ty si mi ukradla srdce!
Sledovať svoje pubertálne ja so všetkými tými bláznivými nápadmi a naivnými reflexiami je ohromná sranda:
Moja rodičia sa ma stále pýtajú ako bolo v škole. Je to ako sa spýtať: Aká bola tá pouličná strielačka? Nejde o to aká bola. Máte šťastie, že ste odtiaľ vyviazli živí.
Bože, toto zmýšľanie! Ten pomýlený vkus! Veď ona je ja! Teda väčšina z nás bola v istom momente ňou. Inteligentní a hlúpi, všímaví a slepí, narcistickí a nesebeckí puberťáci, ktorí stále rebelujú a túžia zapadnúť.
Som rada, že rodičia majú v seriáli také veľké úlohy, pretože čím je človek starší, tým viac jednoducho vidí veci z ich pohľadu. Ako tínedžer nevidíte, že vaši rodičia nie sú sprostí. V skutočnosti vám vidia až do žalúdka, ale nemajú nervy sa s vami stále dohadovať a to je všetko.
Je to zvláštne, že rodičia dokážu sa iba tak z ničoho nič zmeniť na jasnovidcov. Je to desivé.
Je ťažko vypichnúť jednu časť, keď sú všetky parádne, ale dúfam, že vám postačia aspoň dva citáty. Oba nasledujúce poklady povedala Angela, keď mala svoju najinteligentnejšiu chvíľku v temnom období života zvanom puberta, keď človek zrovna neoplýva sebavedomím:
"Niekedy sa mi zdá, akoby sme všetci žili v nejakom väzení a naším zločinom je ako veľmi nenávidíme samých seba."
"Ale niekedy, príde taký okamih, keď som iba sama sebou, tu v tomto živote, presne taká aká som... a to mi... stačí."

No comments:

Post a Comment

Note: only a member of this blog may post a comment.